Ospravedlňujem sa za meškanie, tento článok mal vyjsť zhruba pred týždňom, ale zasiahol od toho nevítaný covid. No ale konečne som sa trochu spamätala z horúčok a ponúkam vám druhú časť mojich poznámok k podobenstvám. Dnes to bude o podobenstvách bez kontextu, o podobenstvách o Božom kráľovstve a niečo k prenášaniu podobenstiev do dnešnej doby. Opäť budem čerpať z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (ďalej uvádzaná ako Príručka).
Podobenstvá bez kontextu
Ako sme si hovorili pri čítaní evanjelií, k niektorým výrokom Pána Ježiša mali evanjelisti k dispozícii aspoň nejaký kontext a k niektorým nie. V tom prípade ich evanjelisti zasadzovali do širšieho kontextu sami, pod vedením Svätého Ducha. Čo teda s podobenstvami, ku ktorým evanjelisti nemali k dispozícii pôvodný historický kontext? Opäť je treba snažiť sa určiť poslucháčov a vzťažné body. V tomto prípade sa môže stať, že v rôznych evanjeliách bude mať podobenstvo odlišný kontext a teda aj trochu odlišných poslucháčov a odlišný konečný význam – resp. vzťažné body a očakávanú reakciu.
Pozrime sa napríklad na podobenstvo o stratenej ovci. V Lukášovom evanjeliu 15,1-7 toto podobenstvo funguje spolu s podobenstvami o stratenej minci a o márnotratnom synovi ako slovo k farizejom. Stratená ovca predstavuje hriešnika, ktorého nájdenie spôsobí radosť v nebi. Keď toto podobenstvo počujú farizeji, pôsobí to ako ospravedlnenie Ježišovho ústretového postoja k hriešnikom a keď ho počujú hriešnici, znamená to pre nich uistenie, že sú predmetom hľadania milujúceho pastiera.
V Matúšovi 18,12-14 je toto podobenstvo súčasťou skupiny výrokov o vzťahoch v Božom kráľovstve. V tomto odlišnom kontexte je vyjadrená rovnaká myšlienka: Boží záujem o stratených. Tu sú však tými stratenými „ovce“, ktoré „zablúdili“. V Matúšovom kontexte sa toto podobenstvo zaoberá otázkou, ako máme jednať s „maličkými“, ktorí sú slabí vo viere a majú tendenciu zísť z cesty. Vo veršoch 6-9 si majú poslucháči dať pozor, aby sa nikto nestal príčinou zblúdenia týchto „maličkých“. A vo verši 10-14 im toto podobenstvo na druhú stranu hovorí, že majú vyhľadať blúdiaceho a s láskou ho priviesť späť do stáda.
Rovnaké podobenstvo, rovnaká hlavná myšlienka, ale odlišní poslucháči.
Podobenstvá o kráľovstve
Ešte zopár slov o podobenstvách o kráľovstve. V podstate všetky podobenstvá sa v istom zmysle dotýkajú kráľovstva a prichádzajúceho obdobia spásy. Ale teraz bude reč o podobenstvách, kde je doslova uvedené „Božie kráľovstvo...“.
Za prvé, je dôležité vedieť, že slová „Božie kráľovstvo je ako...“ sa nespájajú hneď s prvou vecou spomenutou v danom podobenstve. To znamená, že Božie kráľovstvo nie je ako horčičné semeno ani ako obchodník alebo poklad skrytý na poli. Toto slovné spojenie doslova znamená: „S Božím kráľovstvom sa to má takto...“. O povahe kráľovstva teda hovorí podobenstvo ako celok a nie iba jeho vzťažný bod alebo jeden z detailov.
Za druhé, často sme v pokušení nakladať s týmito podobenstvami inak, ako sme si hovorili doteraz. Ale aj toto sú príbehy, ktoré volajú po odozve, a nie nástroje k vyučovaniu. Samozrejme nás môžu poučiť o Božom kráľovstve, ale pôvodne boli posolstvom, ktoré si vyžadovalo reakciu na Ježišove vyhlásenie prichádzajúceho kráľovstva a pozvanie a povolanie k učeníctvu.
Autori Príručky opäť uvádzajú niekoľko príkladov, ja vyberiem aspoň niečo z nich. Máme tu napr. podobenstvo o rozsievačovi (Mk 4,3-20; Mt 13,3-23; Lk 8,5-15), ktoré Marek považuje za kľúč k pochopeniu ostatných podobenstiev (Mk 4,13). Pán Ježiš toto podobenstvo vysvetľuje, vykladá vzťažné body: štyri druhy pôdy sú ako štyri druhy reakcií na vyhlásenie kráľovstva. Jadrom podobenstva je ale naliehavosť doby: slovo sa hlása a dávajte si pozor, ako počúvate, aby ste boli úrodnou pôdou. Je to výzva k učeníctvu a upozornenie, že všetko ostatné teraz musí ísť bokom, nič nie je dôležitejšie, ako prichádzajúce kráľovstvo.
O tom hovorí napríklad aj podobenstvo o boháčovi a stodolách (Lk 12,16-20). Toto podobenstvo je zasadené do kontextu postojov k majetku. Boháč si myslí, že si svojou usilovnou prácou zabezpečí život, stihne ho však náhla pohroma. Jadrom podobenstva tu však nie je nečakaná smrť, ale to, že kráľovstvo je blízko. Človek je nerozumný, ak si myslím, že majetkom sa nejako zabezpečí, pozemský majetok je v súvislosti s Božím kráľovstvom nepodstatný. Potvrdzuje to aj kontext podobenstva. Požiadavka na Pána Ježiša bola, aby rozsúdil dvoch bratov v spore o dedičstvo. Ale On sa odmietol do ich sporu zapojiť a miesto toho im ukazuje naliehavosť doby – spor o majetok vo chvíli prichádzajúceho kráľovstva vôbec nie je dôležitý.
Príchod kráľovstva je spojený jednak s príchodom súdu, ale zároveň aj s radosťou z prichádzajúcej spásy a odpustenia. To môžeme vidieť v podobenstvách o poklade na poli alebo o drahocennej perle. Tu je dôraz položený na radosť z nálezu. Jedného kráľovstvo zastihne nečakane, druhý ho hľadá. A obaja sa s radosťou zbavujú majetku, aby získali poklad a perlu. Kráľovstvo nie je poklad a ani perla, ale je to Boží dar, ktorého nájdenie prináša veľkú radosť. Tento motív je vidieť aj v troch podobenstvách o stratených veciach v Lk 15.
Podobenstvá teda nie sú alegóriou, sú to jednoduché príbehy určené k počutiu a porozumeniu, a k vyvolaniu reakcie na Pána Ježiša a Jeho poslanie.
Otázka prenosu podobenstiev do dnešnej doby
No a nakoniec nám zostala otázka, čo si počať s podobenstvami dnes, v našej dobe a našom prostredí? Pre pôvodných poslucháčom len zriedka potrebovali podobenstvá výklad, pre nich to boli bezprostredné príbehy, v ktorých si vedeli rýchlo nájsť vzťažné body a poučenie. My ale potrebujeme výklad, lebo nám chýba bezprostredné pochopenie vzťažných bodov. Čo teda máme robiť? Autori Príručky navrhujú dve veci:
1. Budeme sa zaujímať o ich biblický kontext. Pomocou už skôr popísaného určenia historického kontextu môžeme s vysokou presnosťou zistiť význam a hlavnú myšlienku podobenstiev. A potom je potrebné urobiť to isté, čo urobil Matúš – previesť túto myšlienku do nášho kontextu (napr. 18,14; 20,16).
Môžeme urobiť aj to, že podobenstvo prerozprávame „dnešnou rečou“ s novými vzťažnými bodmi, ktoré oslovia dnešnú generáciu. Tu si ale treba dať veľký pozor na dôsledný historický výklad a správne určenie hlavnej myšlienky. Aby sa pri prerozprávaní do dnešných čias význam alebo poučenie neodchýlilo od pôvodného podobenstva.
2. A potom je treba mať na pamäti, že všetky podobenstvá nejakým spôsob súvisia s prichádzajúcim kráľovstvom, ktorého príchod Pán Ježiš hlásal. Preto je pre výklad podobenstiev veľmi vhodné hlbšie sa zaoberať významom Božieho kráľovstva v Ježišovej službe.
Naliehavé posolstvo o tom, že Božie kráľovstvo je už prítomné a čoskoro dôjde k jeho vyvrcholeniu, je potrebné aj dnes. Tí, ktorí sa snažia zabezpečiť si život majetkom, potrebujú počuť slovo o hroziacom súde a o tom, že majetok im nepomôže. A stratení potrebujú počuť evanjelium, slovo o tom, že Pastier ich hľadá a chce ich zachrániť.
Ak chcete vedieť o výklade podobenstiev viac, musíte sa pozrieť do Príručky, z ktorej som tieto poznámky čerpala, alebo si preštudovať nejaké iné materiály na túto tému. Vzhľadom na to, že nie sme „doma“ v judaizme 1. storočia, kedy Pán Ježiš tieto príbehy rozprával, môže byť ich pochopenie pre nás miestami dosť náročné.
Teraz si dám trošku pauzu, s ďalšou časťou tohto seriálu sa ozvem niekedy po Novom roku. Ešte máme pred sebou čítanie zákonov, prorokov, žalmov, múdroslovnej literatúry a Zjavenia. Ale všetko chce svoj čas. Pre mňa osobne sú to všetko náročné veci a potrebujem si ich prečítať aspoň dvakrát, niektoré kapitoly aj trikrát, a popremýšľať o nich. Čítanie Biblie a snaha porozumieť jej nie je závod s časom. Dôležité je, aby sa nadobudnuté poznatky na človeka aspoň trochu nalepili, a aby ich dokázal uviesť do praxe. A to sa nedá príliš urýchliť. Takže, kým sa mi podarí preštudovať a napísať zopár poznámok z ďalších kapitol Príručky, tak vám prajem požehnaný čas pri štúdiu Biblie a uvádzaní doterajších poznatkov do praxe.