V takýchto obdobiach izolácie si zvyknem chýbajúcu návštevu zboru kompenzovať hojnejším využívaním internetu, kde počúvam rôzne kázne z Božieho slova, alebo usilovnejším čítaním kníh s duchovnou tematikou. Lenže na internete je takýchto vecí obrovské množstvo, nehovoriac o tom, koľko je na túto tému napísaných kníh. A to nutne vedie k otázkam typu: ako si vybrať, čomu veriť, ako sa nedať zviesť na nesprávnu cestu…? Nuž, nie sú to ľahké otázky a neviem, či mám na ne dostatočne fundovanú odpoveď. Ale vidí sa mi, že je to ako v istom príbehu o žralokoch.
Nezostávaj hladný
Kedysi dávnejšie som si prečítala jednu krátku úvahu, takú malú momentku z návštevy špeciálneho akvária, kde deti mohli hladkať malých žralokov. Na otázku, či tieto žraloky už niekoho pohrýzli, ošetrovateľka odpovedala: žraloky svojich návštevníkov nehryzú, pretože nie sú hladné. Pred príchodom návštevy totiž dostanú svoj prídel potravy plus ešte nejakú potravu navyše.
Autor tejto úvahy o žralokoch myšlienku o nasýtení preniesol aj do duchovného života kresťana. Hovorí, že hlad – pocit vnútorného prázdna – môže oslabiť našu rozlišovaciu schopnosť. V stave duchovného hladu sa nám môže zdať, že je v poriadku „zahryznúť“ do hocičoho, čo sa práve ponúka. Bez ohľadu na to, aké následky to prinesie nám alebo ľuďom naokolo. Ale ak sme dostatočne nasýtení, necítime potrebu siahnuť okamžite po všetkom, čo zbadáme. Môžeme si v pokoji premyslieť a rozlišovať, čo je pre nás vhodné a čo nie.
Tento príbeh mi pripomína, aké dôležité je popri výdobytkoch internetu, kníh a rôznych ďalších médií neustále brať do rúk „starú, dobrú“ Bibliu a poctivo ju čítať. Lebo ona je tou základnou zložkou stravy, hlavným chodom, ktorý ma môže dostatočne nasýtiť a môže tak posilniť moju rozlišovaciu schopnosť. Keď potom natrafím na internete alebo v knihách na niečo, čo nie je úplne v poriadku, Boží Duch ma môže včas zastaviť a položiť dôležitú otázku: Nečítala si to v Biblii náhodou trochu inak? Len sa treba samozrejme starať o to, aby Duch mal odkiaľ čerpať, aby moje srdce nebolo prázdne, ale naplnené Božím slovom. Podľa vzoru žraločieho príbehu radšej aj trošku preplnené.
Sviecou mojej nohe je tvoje (Hospodinovo) slovo, svetlom môjmu chodníku.
Tvoje rozhodnutia sú mi potešením, sú mojimi radcami. Tvoje rozkazy ma robia múdrejším. (Žalm 119,105.24.104)
Pravidelné stravovanie
Keď uvažujeme o potrebe nasýtenia, spolu s tým ruka v ruke ide aj pravidelnosť stravovania. Schopnosť správne rozlišovať potrebujeme mať v pohotovosti neustále. Nielen v období izolácie, keď sa vo zvýšenej miere venujeme internetu a ďalším médiám. Kedykoľvek sa môže stať, že sa stretneme s nástrahami, ktoré by nás mohli zviesť na nesprávnu cestu.
A preto som sa už dávnejšie rozhodla, že si upracem v mojom režime dňa a vyhradím si v ňom pravidelný čas na robenie vecí, ktoré si vyžadujú trochu ticha a pokoja. Rozhodla som sa na to využiť hneď prvé chvíle po prebudení. Nepatrím k tým, ktorí ráno pri zazvonení budíka okamžite vyskočia z postele, ale potrebujem trochu času, pokým sa moje telo rozhýbe. Preto mám pri posteli na dosah ruky položenú Bibliu a denné čítanie. Pokým vyleziem z postele, aby som mala možnosť využiť tento čas na čítanie a nie len na premýšľanie o tom, koľko starostí na mňa dnes čaká.
A v závere dňa som si vyhradila trošku viacej času. Povedala som si, že poslednú zhruba hodinku pred spaním by som mohla opäť využiť na utíšenie. Že by som sa mohla odtrhnúť od ostatných denných povinností a venovať sa odpočinku napríklad v podobe čítania alebo nejakej tvorivej činnosti. Do tejto večernej chvíle spadá opäť aj čítanie Biblie a premýšľanie nad jej slovami.
Nehovorím, že je to jednoduché. Chce to trochu sebazaprenia a disciplíny. Obzvlášť v prvých dňoch alebo týždňoch, pokým si človek vytvorí návyk a začne vnímať pozitívne výsledky tohto rozhodnutia, pokým sa začne na tieto tiché chvíľky naozaj tešiť. Ani netvrdím, že to takto dokážem robiť vždy. Večerná hodinka sa nie vždy podarí zrealizovať v plnom rozsahu, a niekedy to naopak ráno nie celkom zvládam. Ale pokiaľ je to aspoň trochu možné, je to naozaj dobrá vec, ak človek takýmto spôsobom začína aj končí deň. Ak duch človeka dostáva stravu pravidelne a môže si ju v pokoji „zjesť“. Keď to začnem zanedbávať, po čase vždy zistím, že mi to chýba.
Znížiť riziká
Napriek tomu, že beriem Bibliu do rúk už nejaký ten rok, neodvážim sa povedať, že by som už vedela všetko okolo seba správne zhodnotiť. Aby som sa nestratila v nespočetných ponukách naokolo, okrem sýtenia sa Bibliou preto využívam ešte jednu užitočnú pomôcku: snažím sa zbytočne neriskovať a radšej sa učiť od skúsenejších. Ak sa dá, využiť ich rady.
Keď si chcem pozrieť nejakú kázeň na internete, neklikám náhodne na hocijaké video. Väčšinou siahnem po veciach od skúsenejších kresťanov, ktorých aspoň trochu poznám, viem aspoň niečo o ich živote viery. Alebo si nechám od nich poradiť – pozerám alebo počúvam nahrávky, ktoré mi niekto z nich odporučí.
Alebo ak hľadám výklad nejakého ťažšieho biblického textu, mojou prvou voľbou nie je pátranie na internete alebo študovanie výkladov od neznámych autorov. Pokiaľ je možnosť, radšej dám prednosť rozhovoru (alebo aspoň mailovej komunikácii) s nejakým skúsenejším kresťanom, ktorého opäť aspoň trochu poznám. Buď mi daný biblický text vysvetlí, alebo mi znova odporučí vhodný materiál, z ktorého on sám čerpá.
Faktom je, že všetci sme len nedokonalí ľudia, aj ten najlepší učiteľ sa občas môže zmýliť. Preto je základným zdrojom výživy samotná Biblia a nie človek. Ale ak už potrebujem radu od človeka, nech mi poradí niekto, na kom vidím, že jeho život je úprimný vo viere, a zároveň nepočujem na jeho výklad Písma príliš časté negatívne odozvy od iných skúsených kresťanov. Je to určite menšie riziko, ako keby som čerpala informácie z úplne neznámeho zdroja.
A čo sa týka kníh s duchovnou tematikou, tam je to trochu zložitejšie. Obzvlášť pri nových tituloch sa nie vždy dá poradiť s inými kresťanmi, pretože danú knihu pravdepodobne ešte nečítali. Ale vždy je možnosť pokúsiť sa nájsť aspoň zopár informácií o autorovi knihy, o jeho smerovaní a hlásaných myšlienkach, alebo o jeho príslušnosti k nejakému cirkevnému spoločenstvu. To môže čo-to napovedať, ale aj nemusí. Pri čítaní kníh človeku väčšinou naozaj zostáva iba poctivá schopnosť rozlišovať a spoliehať na vedenie Svätého Ducha. A to ma zase vracia späť k poctivému čítaniu Biblie, aby bola moja „špajzka“ plná Božieho slova a môj duch sýty.
Samozrejme, do „špajzky“ je stále čo dopĺňať, ešte tam nemám úplne všetko a ani nikdy mať nebudem. Hoci sa snažím čítať knihy pozorne a posúvať vám sem na blog zodpovedné recenzie, stále som len omylný človek. Preto vždy spolieham aj na rozlišovaciu schopnosť vás čitateľov, že budete ponúkané knihy čítať s otvorenou mysľou a s Bibliou v ruke.
S Bibliou v ruke až do konca dní
Poctivé domáce čítanie Biblie skrátka vždy bolo a bude hlavným chodom v našej duchovnej strave, hlavným zdrojom sýtosti, aby sme nemali sklon siahať po všetkom, čo sa pred nami objaví. Nech už sa v budúcnosti udeje čokoľvek – či už jednotlivca alebo cirkev postretne trápenie alebo naopak pokoj a blahobyt – čítanie Biblie vždy zostane tým základným, čo nás bude živiť a viesť. Až kým sa s jej Autorom nestretneme tvárou v tvár.