Počas tohto týždňa by sme sa za normálnych okolností stretávali v zbore každý večer k čítaniu Božieho slova a modlitbám. Je to fajn začiatok roka a chýba mi to. Ale nič sa nedá robiť, niektoré veci neovplyvníme. Jednak sú to prísne nariadenia vlády a potom aj moja péenka kvôli nedávno prekonanému covidu.
Zatiaľ nemám ani nový biblický verš pre tento rok, takže na moju tradičnú úvahu nad ním si budete musieť ešte počkať. Zrejme sa k nemu dostanem, až keď pominie zákaz vychádzania, keď budú opäť povolené stretnutia a budeme si môcť v zbore konečne rozdať novoročné záložky. Ale verím, že Boh má pre mňa verš pre ďalší rok, už dávno pripravený a v správnom čase mi ho doručí. Dovtedy sa budem držať toho vlaňajšieho, ktorého by som sa mala ostatne držať natrvalo. Každý novoročný verš je vzácny a upriami moju pozornosť na novú oblasť poznávania Boha a seba samej, avšak nestráca platnosť nasledujúcim Silvestrom. Každý z mojich novoročných veršov by mal so mnou zostávať už nastálo. Takže sa vlastne nič také nedeje, keď sa nový verš nedozviem hneď 1. januára. Stále mám nad čím premýšľať a čoho sa pridŕžať...
A okrem toho počúvam a pozerám rôzne úvahy z Božieho slova cez internet. Jednu z tých, ktoré ma v posledných dňoch oslovili, chcem ponúknuť aj vám. Je to netypická, ale veľmi poučná úvaha nad novoročnými predsavzatiami, z Bratskej jednoty baptistov v Aši: