Zostávaj v oblaku a buď oblakom...

Začal nám opäť ďalší rok a tak vám chcem doňho popriať všetko dobré. Aj keď doňho vstupujeme možno s uboleným telom alebo srdcom po tom, čím sme si v poslednej dobre prešli, a možno s obavami a strachom z toho, čo nás čaká. Ale zároveň vstupujeme doňho s istotou, že Boh je s nami a s vedomím, že tí, ktorí sa Bohu naplno odovzdali skrze Jeho Syna, Pána Ježiša Krista, sú súčasťou Jeho nepremožiteľnej Cirkvi (Mt 16,18). A preto by som vás chcela potešiť a trochu povzbudiť jedným krátkym článkom, ktorý som pred pár mesiacmi vyhrabala v otcových starých rukopisoch. Článok napísal pred niekoľkými destiakami rokov, ale aj dnes je rovnako aktuálny a povzbudivý:


Oblak svedkov

Spomínam si, ako som kedysi so skupinkou ďalších veriacich stúpal z Hrebienka na Zbojnícku chatu. Na Hrebienku sme mali výhľad dole do dolín, ale štíty nad nami zahaľovali chuchvalce hmly. Museli sme cez tento oblak prejsť a na vrchole nás čakal opäť krásny pohľad, mohli sme sa pokochať štítmi zaliatymi septembrovým slnkom. Zároveň, ako sme vystúpili nad oblak, už sme nevideli, čo sa deje dole v údoliach. Cestou hore sme si nevdojak spomenuli na slová apoštola Pavla z listu Židom, kde hovorí o oblaku svedkov:

„Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, zložme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša...“ (Židom 12,1-2)

Veriaci človek potrebuje na svojej púti zo všetkého najviac pozerať hore – potrebuje upierať svoj zrak na Veľvodcu a dokonávateľa viery, na Pána Ježiša Krista. Na svojej ceste však často narazí na ťažkosti a problémy. No – vďaka nášmu Pánovi za to – narazí aj na oblak svedkov.

Mnoho z týchto svedkov Pavol menuje v predchádzajúcej 11. kapitole listu Židom. A zaiste mnoho ďalších svedkov nájdeme v celej histórii Cirkvi a aj v dnešnej dobe okolo nás.

Praví Boží svedkovia vytvárajú zvláštny oblak, ktorý nám zahmlieva pohľad smerom dole a pomáha nám pozerať sa hore na nášho Veľvodcu. Je to oblak Božích mužov a žien, ktorí nám svojou vlastnou vierou a príkladom svojich životov pomáhajú kráčať ďalej, odhadzovať zbytočnú príťaž a hriech a pozerať stále vyššie.

Zostávaj v oblaku a buď oblakom
Ak sme unavení na ceste životom, nájdime si ten svoj oblak – pridŕžajme sa Božích svedkov, ktorí sú okolo nás dnes, alebo si čítajme dávne biblické príbehy niekdajších Božích služobníkov. Nechajme sa nimi niesť, podopierať, posilňovať. Dovoľme im, aby nám sprostredkovávali stále krajší a jasnejší výhľad na nášho Veľvodcu. Vďaka Bohu, že nám takúto možnosť dáva, že nás nenecháva ako osamotených jednotlivcov.

Zostávajme teda v oblaku a pozerajme hore k Pánovi! A zároveň my sami buďme súčasťou oblaku, ktorý bude pomáhať ďalším.