Pred pár dňami ste si mohli prečítať zopár základných informácií k čítaniu biblických textov, ktoré označujeme ako Zákon. Hovorili sme o vzťahu kresťana k starozákonnému Zákonu. Dnes k tomu pripojíme zopár ďalších užitočných poznatkov o tom, akú úlohu má Zákon v Izraeli a v Biblii.
Úloha Zákona v Biblii a v Izraeli
Zákon nekoná, ale vedie k Bohu a ku Kristovi
Minule sme i povedali, že väčšinu starozákonných nariadení ako kresťania už dodržiavať nemusíme. To však neznamená, že by Zákon už nebol dôležitou časťou Biblie. Zákon slúžil v dejinách ako náš vychovávateľ ku Kristovi (Ga 3,24), pretože ukazuje, aké vysoké sú Božie kritériá spravodlivosti, a že ich nedokážeme bez Božej pomoci naplniť. Presne tak slúžil zákon aj Izraelitom. Zákon sám ich nespasil, bol to Boh, ktorý zachránil Izrael. Len On im dal prostriedky k vyslobodeniu z Egypta alebo k obsadeniu zasľúbenej zeme. Zákon sám o sebe nekonal, ale mal viesť ľudí k Bohu, pretože Boh mal moc konať.
Zákon ako model, nie ako presný zoznam
Zákon tiež nie je presným vymenovaním všetkých možných situácií, ktoré by sa v živote mohli vyskytnúť, ale vystupuje skôr ako model – zobrazuje princípy, podľa ktorých bolo treba konať.
Zákony si môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
Apodiktický zákon
Sem patria zákony, ktoré obsahujú príkaz budeš alebo nebudeš. Sú to priame nariadenia, ktoré Izraelitom hovorili, čo majú alebo nemajú robiť, aby splnili svoju časť zmluvy s Bohom. Autori Príručky pre ilustráciu uvádzajú text z Levitikus 19,9-14:
Keď nastane žatva a vo svojej krajine budete zberať úrodu, nezožínajte polia až po okraj. Po zbere úrody nezbierajte klasy. Ani svoju vinicu úplne nepooberaj, ani popadané bobule hrozna vo svojej vinici nezbieraj. Nechaj ich chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh. Nekradnite, neklamte, nepodvádzajte sa navzájom. Na moje meno falošne neprisahajte, aby ste neznesvätili meno svojho Boha. Ja som Hospodin. Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj. Nech mzda nádenníka nezostane u teba do rána. Nezloreč hluchému, slepému neklaď prekážky do cesty, ale boj sa svojho Boha. Ja som Hospodin.
Ako sme si už povedali, tieto verše nevymenúvajú všetky možné varianty, ale popisujú princíp. Hovoria o žatve obilia a zbere úrody vo vinici, čo ale neznamená, že tí, ktorí pestovali napr. olivy, sú mimo tohto nariadenia. To isté platí pre postoj k ľuďom s telesným postihnutím. Hovorí sa tu o hluchom a slepom človeku, ale tým nie sú z pod tohto zákona vyňaté ostatné ochorenia. Zákonníci a farizeji Ježišovej doby by sa možno držali len litery Zákona a obhajovali by to ako správne, ale v skutočnosti je takýto zákonnícky prístup prekrútením Zákona, za čo ich Pán Ježiš neraz kritizoval. Zákony spísané v Biblii sú síce literou obmedzené, nevymenúvajú všetky možné situácie, ktoré by sa v živote mohli vyskytnúť, ale svojím duchom sú veľmi obsažné. Ak by sa niekto rozhodol dodržiavať ducha Zákona, určite by nakoniec dospel k tomu, že z vlastných síl Zákon dodržať nedokáže, z vlastných síl sa nedokáže zapáčiť Bohu. To hovorí aj apoštol Pavol v Rim 3,20.
Keď čítame starozákonné nariadenia, malo by nás to viesť k pokore a uznaniu, že si nezaslúžime Božiu priazeň. A malo by nás to viesť k chvále a vzdávaniu vďaky, že nám Boh pripravil cestu, aby sme mohli byť prijatí pred Jeho tvár bez toho, aby sme museli naplniť starozákonné nariadenia! Veď inak by sme nemali žiadnu nádej páčiť sa Mu a pristupovať k Nemu.
Kazuistický zákon
Sem patria zákony, ktoré sú podmienené. Ako príklad autori Príručky uvádzajú text Dt 15,12-17:
Ak sa ti z Hebrejov predá muž alebo žena, bude ti slúžiť šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepusť na slobodu. Keď ho budeš prepúšťať na slobodu, neprepusť ho s prázdnymi rukami. Štedro ho obdaruj zo svojich oviec, z humna a z lisu. Daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti dnes prikazujem: Keby ti povedal: ‚Nechcem odísť od teba, pretože si obľúbil teba i tvoj dom, lebo mu bolo dobre u teba,‘ vezmi šidlo, prepichni mu ucho opreté o dvere a on ti zostane navždy otrokom. To isté urob aj svojej otrokyni.
Tento zákon platí iba pre toho, kto je Izraelita a má najmenej jedného otroka. Takéto kazuistické zákony tvoria veľkú časť z viac ako 600 prikázaní, ktoré sa nachádzajú v piatich knihách Mojžišových. Žiadny z nich nie je v Novom zákone priamo obnovený. Pretože sa tieto zákony týkajú priamo života Izraela (občianskeho, náboženského a etického), je veľmi nepravdepodobné, že bude niečo z nich platiť aj pre kresťanov. Čo si z nich kresťan môže pre dnešnú dobu osvojiť? Autori Príručky ponúkajú niekoľko bodov, ktoré si môžeme z uvedeného textu vyvodiť:
1. Boh nezaobchádzal s otrokmi kruto, ako to bolo a možno ešte stále je vo svete zvykom. V skutočnosti ich chráni a otrokárstvu dáva mnohé obmedzenia (nie len v uvedenom texte, ale aj v ďalších biblických textoch týkajúcich sa otroctva). Sotva by sme na základe Božích nariadení mohli ospravedlniť kruté otroctvo, ktoré sa uplatňovalo v dejinách ľudstva.
2. Boh miluje otrokov. Je to vidieť na prísnych poistkách zabudovaných v zákone, a tiež na požiadavke štedrosti voči otrokom (verš 14-15), pretože Boh považoval celý národ za bývalých otrokov.
3. Otroctvo sa dalo podľa týchto nariadení vykonávať láskavým spôsobom, až tak, že otrokom bolo v niektorých prípadoch lepšie v otroctve ako na slobode, kde by mali v tvrdých ekonomických podmienkach Palestíny problém získať chlieb a strechu nad hlavou.
4. Majiteľ otrokov ich v skutočnosti nevlastnil v úplnom zmysle slova. Jeho vlastníctvo otrokov podliehalo množstvu obmedzení, vyjadrených v mnohých ďalších nariadeniach o otroctve. Otroka aj jeho majiteľa vlastnil Boh. Ako to uvádza verš 15 – Boh vykúpil všetkých Hebrejov a má vlastnícke právo na nich všetkých, otrokov aj slobodných.
Aj keď tento zákon v Dt 15,12-17 nie je určený nám, môžeme sa z neho naučiť niečo o Bohu, o Jeho požiadavkách spravodlivosti, o Jeho ideáloch pre izraelskú spoločnosť a o Jeho vzťahu k Jeho ľudu, hlavne pokiaľ ide o význam vykúpenia. Tento zákon nám poskytuje dôležité východiskové body pre novozákonné učenie o vykúpení, jasnejšiu predstavu o tom, ako sa starozákonné otroctvo diametrálne líšilo od toho, čo obyčajne za otroctvo považujeme, a taký pohľad na Božiu lásku, ktorý by sme možno inak nezískali. Tento právny text je pre nás dodnes cenným Božím slovom napriek tomu, že viditeľne nie je nariadením, ktoré by bolo určené nám. A opäť platí, že nie je presným vymenovaním všetkých situácií a okolností, ale je princípom, z ktorého sa môžeme učiť.
Starozákonné nariadenia a ďalšie staroveké zákony
Autori Príručky sa v krátkosti venujú aj porovnaniu Starozákonných nariadení a vtedajších zákonov iných národov. O tejto téme nebudem veľa písať, spomeniem len toľko, že Boží zákon je v porovnaní s inými zákonmi tej doby viditeľne odlišný a predstavuje zásadný pokrok. Zatiaľ čo v iných zákonníkoch sa napr. so ženami alebo otrokmi zaobchádza ako s majetkom a mužské pokolenie je takmer nedotknuteľné, Boží zákon dáva úctu a rešpekt každému človeku, bez ohľadu na pohlavie alebo postavenie. To tiež veľa vypovedá o Tvorcovi tohto zákona. Viac podrobností k tomu si môžete pozrieť v Príručke.
Starozákonné nariadenia ako dobrodenie pre Izrael
Na záver ešte jeden pohľad na Boží zákon. Ako sme si už povedali, tento Zákon nebol schopný zaistiť večný život a spravodlivosť človeka pred Bohom, na to bol nedostatočný. Každý, kto sa pokúsil získať prístup k Bohu skrze naplnenie Zákona, nutne nakoniec stroskotal na tom, že nedokázal do bodky splniť všetky jeho nariadenia. Ak porušil čo i len jedno z nariadení, previnil sa proti celému Zákonu (Jk 2,10). Keď však Zákon správne uchopíme, môžeme vidieť jeho prínos pre Izrael – ako nádherný obraz Božieho milosrdenstva a milosti k Jeho ľudu. Autori Príručky uvádzajú niekoľko príkladov:
Zákony o jedle
Ošípaná, ktorá síce má paprčky rozdvojené úplne, ale neprežúva, bude pre vás nečistá.
(Lv 11,7)
Zákony o jedle, ako napr. tento zákaz bravčového mäsa, Boh nezamýšľal ako diktátorské alebo rozmarné obmedzovanie izraelského jedálnička. V skutočnosti majú ochranný účel. Veľkú časť zakázaných potravín tvoria tie, ktoré v suchom podnebí Sinajskej púšte alebo kanaánskej zeme môžu ľahko roznášať choroby, ktorých pestovanie je v tejto oblasti značne nehospodárne, alebo ktoré si okolité národy obľúbili k obetovaniu a Izraeliti to nemali napodobňovať.
Zákony o prelievaní krvi
Potom priveď býčka pred stan stretávania a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Býčka zabi pred Hospodinom, pri vchode do stanu stretávania. Vezmi trochu krvi z býčka a prstom ňou potri oltárne rohy. Všetku ostatnú krv vylej k základu oltára.
(Ex 29,10-12)
Zákony tohto typu sú pre Izraelitov dôležitou normou. Skrze zákon Boh svojmu ľudu ukázal, že ten, kto hreší, si zasluhuje smrť. Zároveň ale poskytol aj spôsob, ako mohol hriešnik smrti uniknúť. Boh svojmu ľudu ponúkol, že miesto smrti hriešnika prijme smrť iného živého tvora – zvieraťa. Obetný systém bol neodmysliteľnou súčasťou prežitia národa. Pretože bez vyliata krvi niet odpustenia (Heb 9,22). Zákony vyžadujúce zástupnú obeť vytvorili predobraz obeti Kristovej, Kristovho zástupného vykúpenia človeka.
Neobvyklé zákazy
Nejedzte nijakú zdochlinu. Môžeš ju dať cudzincovi, ktorý je v tvojich bránach, on ju smie jesť alebo predať inému cudzincovi. Ty si však svätý ľud, ktorý patrí Hospodinovi, tvojmu Bohu. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.
(Dt 14,21)
Čo je zlé na varení kozľaťa v mlieku jeho matky, alebo k čomu slúžili ďalšie zákony ako napr. zákaz krížiť dva druhy... (Lv 19,19)? Zákazy tohto typu mali Izraelitom znemožňovať, aby sa podieľali na praktikách kanaánskeho kultu plodnosti. Kanaánci verili, že symbolické úkony môžu ovplyvniť bohov a prírodu. Mysleli si, že ak uvaria kozľa v mlieku jeho matky, magicky tým zaistia pokračujúcu plodnosť stáda. Miešanie druhov alebo semien bolo chápané ako ich "sobáš", ktorý mal magicky zabezpečiť poľnohospodársky výnos v budúcnosti. Boh by nemohol žehnať svojmu ľudu, ak by sa spoliehali na takéto veci.
Zákony prinášajúce požehnanie tým, ktorí ich dodržiavajú
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať.
(Dt 14,28-29)
Všetky zákony pre Izraelitov boli zamýšľané ako prostriedok požehnania (Lv 26,3-13). Niektoré to však vyslovene uvádzajú. Napr. vyššie uvedený odsek Dt 14,28-29 zaisťuje starostlivosť o potrebných a zároveň požehnanie pre tých, ktorí tak budú robiť. Na druhej strane, ak sa ľud nestará o potrebných medzi sebou (o levitov, siroty a vdovy), Boh im nemôže dať požehnanie. Desiatok Mu patrí a sám určil, ako s ním naložiť. Porušenie tohto prikázania znamená ukradnúť Božie peniaze.
Takýto zákon nie je obmedzujúci ani kárajúci, ale je nástrojom pre udržiavanie dobrých spôsobov. Pre nás je poučný presne tak, ako pre Izraelitov.
Na záver ešte krátke zhrnutie
Dnes to bol trochu dlhší článok, ale nechcela som ho už deliť na menšie časti, aby ste mohli mať ucelený pohľad na čítanie Zákona a mohli sa smelo pustiť do čítania tejto časti Biblie.
Autori Príručky v závere kapitoly o čítaní Zákona uvádzajú ešte stručné zhrnutie, niekoľko vodítok pre výklad Zákona do dnešnej doby:
1. Vnímajte Zákon ako plne inšpirované Božie slovo pre vás. Zároveň nepovažujete starozákonné nariadenia za priame nariadenia určené vám.
2. Chápte Zákon ako základ Starej zmluvy, a teda dejín Izraela. Okrem prípadov, kedy je konkrétne nariadenie priamo obnovené v Novej zmluve, nepovažujete Zákon za záväzný pre kresťanov Novej zmluvy.
3. Pozorujte, ako sa v Zákone objavuje Božia spravodlivosť, láska a Jeho vysoké kritériá. Nezabúdajte na to, že Božie milosrdenstvo je rovnako veľké, ako prísnosť Jeho kritérií.
4. Nepovažujete Zákon za úplný. Nie je po formálnej stránke vyčerpávajúci. Chápte ho ako model – ako súbor príkladov, nie ako presný výpočet všetkých možných konkrétnych situácii.
5. Neočakávajte, že proroci a Nový zákon budú starozákonné nariadenia doslovne opakovať. Pamätajte, že proroci opakujú nie literu, ale podstatu Zákona (Desatoro a dve veľké prikázania lásky), a Nový zákon ich opäť nemusí opakovať doslovne, ale obnovuje ich možno mierne zmenenými slovami.
6. Vnímajte Zákon ako štedrý dar Izraelu, ktorý prináša mnoho požehnania v prípade, že je dodržiavaný. Nepovažujete Zákon za súbor diktátorských pravidiel, ktoré ľuďom sťažujú život a obmedzujú ich slobodu.
Ako vždy, aj dnes som čerpala z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka). Nabudúce sa ponoríme zase do trošku hlbších vôd – konkrétne do čítania Prorokov. Akonáhle spracujem svoje poznámky, opäť ich nájdete na blogu. Zatiaľ sa môžete zahĺbiť do čítania starozákonného Zákona.
Pre mňa osobne sa po prečítaní vyššie uvedených rád stala táto časť Biblie o poznanie zaujímavejšou.