Prorok ako nositeľ predpovede o budúcnosti
Ako sme si už minule povedali, prorci veľmi často predpovedali bezprostrednú budúcnosť, ktorá je pre nás dnes už minulosťou. Na to nesmieme zabúdať. Príliš horlivé hľadanie novozákonných udalostí v predpovediach prorokov nás môže pri výklade zaviesť na scestie. Musíme si dávať pozor, aby sme do prorockých výpovedí ani do iných častí Biblie nevkladali to, čo tam nie je. Aby sme počúvali, čo nám hovorí Boh, a nie to, čo by sme chceli počuť my. O tomto pravidle sme si už hovorili aj v minulosti, v predchádzajúcich častiach tohto seriálu.
Okrem predpovedí blízkej budúcnosti nájdeme aj proroctvá, ktoré súčasne hovoria aj o ďalekej budúcnosti, ktorá ešte len má prísť. Majú akoby dve roviny svojho naplnenia. O tom budeme podrobnejšie hovoriť pri čítaní knihy Zjavenia. V tejto chvíli si povieme aspoň toľko, že Biblia vidí Božie konanie obvykle z hľadiska celkového plánu pre celé dejiny ľudstva. Časné dianie je treba vnímať s ohľadom na večný plán. Je to podobné, ako pozerať na dva disky, z ktorých jeden je menší a stojí pred väčším. Ak na ne pozeráme spredu, vidíme dva kruhy, ale nevieme, nakoľko sú od seba vzdialené, akoby sa prelínali. Ale pri pohľade zboku uvidíme, že sú samostatné a je medzi nimi určitý odstup.
Pohľad spredu:
 |
Pohľad zboku:
 |
V prorockých knihách teda nájdeme určité prvky, ktoré hovoria o ďalekej budúcnosti (napr. Joel 3,1-3; Sof 3,8-9; Zach 14,9). Ale musíme si dávať pozor, aby sme ich správne rozlišovali, aby sme proroctvá určené len pre blízku budúcnosť neposúvali do budúcnosti ďalekej. Autori Príručky tiež upozorňujú na to, že eschatologický jazyk – teda vyjadrenia týkajúce sa konca dejín – sú často metaforické. Niekedy proroci využívajú eschatologický jazyk ako metaforu pre udalosti blízkej budúcnosti, ako napr. Ez 37,1-14. Pomocou opisu vzkriesenia mŕtvych, o ktorom vieme, že príde v budúcnosti, prorok popisuje návrat Izraela z babylonského zajatia. Takže, hoci toto proroctvo vyzerá ako popis udalostí na konci dejín, v skutočnosti poukazuje na blízku budúcnosť Izraela. Takže musíme byť pri výklade proroctiev naozaj opatrní. Priznávam, že ja osobne sa v tejto oblasti trošku strácam. A preto znova pripomeniem, že pri čítaní náročnejších častí Biblie, ku ktorým Proroci určite patria, je dobré využiť pomoc biblických slovníkov alebo komentárov. Alebo sa poradiť so skúsenejšími biblistami.
Proroctvo a druhé významy
Ďalej hovoria autori Príručky o tom, že v Starom zákone nájdeme miesta, ktoré majú vo svojej dobe jeden jasný význam a nezdá sa, že by mohli v sebe ukrývať aj niečo ďalšie. Nový význam im dáva až Nový zákon a nebyť Nového zákona, tento nový význam by sme neodhalili.
Napríklad udalosť, keď Mojžiš vyviedol národu vodu zo skaly. V pôvodnom kontexte sú tieto udalosti jednoduché a jasné. Ale v 1Kor 10,4 apoštol Pavol hovorí, že tou skalou bol Kristus. Pavol dáva skale nový, plnší význam. Pavol to napísal pod vedení Ducha Svätého, pridal skale nový význam, čím akoby obišiel všetky zásady vykladania Písma, o ktorých sme vyššie hovorili (kontext, štýl, spôsob vyjadrenia...).
Ďalším príkladom je text z Mt 2,15 a Oz 11,1. U Ozeáša je kontextom proroctva vyvedenie Izraela z Egypta a o ďalších významoch sa text nezmieňuje, nenaznačuje nič o Kristovi. Matúš týmto slovám však pridáva nový, plnší význam, keď ich vzťahuje na príchod Mesiáša.
Takúto autoritu – pridávať starozákonným výpovediam nový význam – mali len pisatelia Nového zákona pod vedením Ducha Svätého. Nám dnes takáto autorita nebola daná. Pridávať druhý alebo plnší význam starozákonným výpovediam bolo vecou inšpirácie Duchom Svätým, nie výsledkom ľudského premýšľania.
Prorok ako hlásateľ Božích požiadaviek
Čo sa týka prorockých výpovedí, ktoré hlásali Božie požiadavky na človeka, podľa autorov Príručky by slová prorokov mohli do istej miery znamenať pre nás dnes zhruba to isté, čo znamenali pre pôvodných poslucháčov. Napriek odlišnosti doby môžeme povedať, že Boží hnev vždy čaká na tých, ktorí konajú proti Nemu a dopúšťajú sa vecí, ktoré sú za hriechy považované aj v Novej zmluve – napr. ak porušujú dve veľké prikázania lásky alebo Desatoro.
Dôraz na správnu vieru a správne konanie
Boh prostredníctvom prorokov volá svoj ľud k rovnováhe medzi vierou a praktickým životom. O takejto rovnováhe hovorí aj Nový zákon, takže toto platí aj pre nás dnes (Jk 1,27; 2,18; Ef 2,8-10). Proroci nám môžu slúžiť ako pripomienka Božieho odhodlania presadiť svoju zmluvu. Pre tých, ktorí dodržiavajú ustanovenia Novej zmluvy (milovať Boha a blížneho), bude konečným, večným výsledkom požehnanie, napriek tomu, že v tomto čase tento výsledok nie vždy vidíme vo fyzickej rovine. A pre tých, ktorí neposlúchajú, to prinesie zatratenie, bez ohľadu na to, ako dobre sa im darí počas tohto pozemského života.
Asi toľko k čítaniu Prorokov. Viac podrobností sa dočítate v knihe Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart, z ktorej som aj dnes čerpala (v článku uvádzaná ako Príručka). Nabudúce sa pozrieme zbližša na čítanie Žalmov. Dovtedy sa môžete zahĺbiť do čítania prorockých kníh, snáď vám moje stručné poznámky budú k úžitku.