Na 230-tich stranách tejto knihy nájdete mnoho zaujímavých rád, postrehov, pomôcok, a tiež užitočných postojov k písaniu a k životu. Ja som si z nej odniesla pomerne veľa a zrejme sa k nej budem ešte vracať. Jediné, čo jej musím vytknúť je, že autorka používa na zopár miestach nie práve slušné výrazy. Chápem, že autorka (alebo je to možno len vec slovenského prekladu??) sa snaží odľahčiť atmosféru alebo pristupovať k niektorým ťažkým veciam s nadhľadom a odstupom. Ale myslím si, že dobrý autor (ktorým Anne Lamottová podľa mňa je) dokáže čitateľa zaujať aj bez použitia vulgarizmov. Kniha by bola bez nich rovnako dobrá a užitočná. Každopádne, ak vás téma písania zajíma, táto kniha stojí za prečítanie.
Tu je zopár myšlienok z mnohých, ktoré ma v knihe zaujali - zopár z tých, ktoré majú svoje využitie nielen pri písaní kníh. Nie sú to úplne presné citáty z knihy, miestami sú vyjadrené aj mojimi vlastnými slovami:
Počiatočné katastrofálne pokusy sú nepostrádateľnou súčasťou cesty ku kvalitnému výsledku. Že sa niečo nepodarí, to ešte neznamená, že to máte vzdať alebo že ste nemožní. Je to len jeden z krokov na ceste k zlepšeniu. Nevzdávajte sa, pozerajte s nádejou dopredu, ďalší pokus bude možno o niečo lepší, a ďalší opäť lepší...
S dielom ste hotoví nie vtedy, keď je dokonalé, lebo dokonalý nie je a nebude nikdy a nikto. Hotoví ste vtedy, keď dôjdete k poznaniu, že lepšie to už nedokážete urobiť.
Keď sa vám práve nedarí napredovať s projektom, urobte aspoň toľko, koľko zvládnete - napíšte aspoň zopár riadkov. A potom sa choďte prejsť, prečítajte si dobrú knihu, alebo robte čokoľvek iné, zmysluplné, čo bude zapĺňať prázdne miesta vo vašej duši.
Nikto sa asi nevyhne tomu, že si v začiatkoch svojej tvorby požičia hlas niekoho iného, niekoho zo svojich vzorov. Je to prirodzená súčasť cesty. Môže nám napomôcť k tomu, aby sme našli svoj vlastný hlas, pretože požičaný hlas bude treba po čase vrátiť. Hoci budeme písať osobne a pravdivo, ak to bude neustále nejakým cudzím hlasom, čitatelia začnú o našich slovách pochybovať.
Dennodenne sa snažte práci, ktorú máte pred sebou, dávať to najlepšie. Ak sa naučíte dávať dobrovoľne, budete mať vždy dosť. Naučte sa dávať zo svojho najhlbšieho vnútra znova a znova, a možnosť dávať sa vám sama stane odmenou.
Pokúste sa utíšiť svoje vnútro a venovať sa aktuálnej práci s plnou pozornosťou, kvalitne. A dokončujte veci. Ak vás niekto alebo niečo od práce vyruší, čo sa bežne stáva, nevzdajte to. Po vybavení neodkladných vecí sa opäť zhlboka nadýchnite, a začnite znova.
Buďte otvorení k vnímaniu okolitého sveta, aby ste boli schopní vidieť nevidené. Pozorujte ho s úctou a údivom. Pristupujte s úctou aj k sebe samému.
Pracujte na svojom diele tak, akoby ste ho robili pre niekoho blízkeho, pre niekoho, komu na vás záleží a na kom záleží vám.
A nakoniec, pracujte pekne postupne. Ak máte toho veľa pred sebou, berte to po malých krokoch, pekne jedno po druhom.