Po prorockých knihách, ktorým sme sa venovali naposledy, sa presunieme k žalmom. Kniha žalmov je pre väčšinu kresťanov najobľúbenejšou časťou Starého zákona. Svedčí o tom aj fakt, že Žalmy sa často pripájajú k samostatnému vydaniu Nového zákona. Často sú však nesprávne chápané a nesprávne používané.
Božie slovo a slová človeka
Biblia, vrátane žalmov, je pre nás Božím slovom. No keď sa do žalmov začítame, zistíme, že idú akoby opačným smerom – obsahujú slová človeka, hovorené smerom k Bohu. Ako si s týmto paradoxom poradiť – ako slová hovorené Bohu, môžu zároveň fungovať ako Božie slová, hovorené nám?
Žalmy v sebe neobsahujú poučky, príkazy, zákazy alebo príbehy, ktoré by ilustrovali určité učenie. Nie sú teda prvoplánovo určené k sprostredkovaniu náuky. Napriek tomu nám môžu byť veľmi užitočné. Žalmy môžu byť veľkým prínosom pre veriacich, ktorí chcú v Biblii nájsť pomoc pri vyjadrovaní svojich pocitov – kladných i záporných. Boh túži s nami komunikovať a žalmy nám pomáhajú vyjadriť pred Bohom seba samých a tiež premýšľať o Jeho cestách. Musíme ich však používať správne a naučiť sa im rozumieť.
Nie všetky žalmy sú jednoduché na porozumenie a použitie v našom storočí. Napríklad pri 23. žalme je to pomerne jasné. Jeho symbolika znamená to isté, čo znamenala vtedy. Boh je tu zobrazený ako pastier a žalmista (a teda aj my) ako Jeho ovce. Božia ochota starať sa o nás tým, že nás bude vodiť k miestam s dobrou potravou a k občerstvujúcej vode, chrániť nás a pomáhať nám, je z tohto žalmu zrejmá.
Čo ale s inými žalmami, napr. s tými, ktoré sú celé napísané v negatívnom duchu, ktoré vyjadrujú utrpenie, alebo hovoria o dejinách Izraela, predpovedajú Mesiášove pôsobenie, alebo hovoria o sláve ľudských kráľov...? Alebo čo so žalmami, ktoré obsahujú prekliatie alebo túžbu po pomste? Ako ich správne použiť a ako im rozumieť v dnešnej dobe?
Niekoľko postrehov k historickému výkladu
Aby sme žalmom správne porozumeli a zistili, ako ich počuli pôvodní poslucháči (lebo to je úlohou historického výkladu, ktorý je následne východiskovým bodom výkladu pre súčasnosť), potrebujeme si povedať niečo o ich povahe, o rôznych typoch, o ich formách a funkcii.
Žalmy ako poézia
Asi najdôležitejšia vec, na ktorú treba pri čítaní a výklade žalmov myslieť je, že čítame poéziu. Žalmy sú hudobné básne. Zopár informácií o hebrejskej poézii sme si povedali už minule, pri čítaní Prorokov. Autori Príručky, z ktorej tieto poznatky čerpám, pri žalmoch pridávajú k tomu zopár ďalších informácií:
Hebrejská poézia bola určená na to, aby hovorila k našej mysli prostredníctvom srdca, čiže jej vyjadrovanie je z veľkej časti emotívne. Preto musíme dávať pozor, aby sme sa nesnažili o prehnaný výklad, aby sme nehľadali v každom slove nejaký špeciálny zmysel.
Možno si ešte pamätáte z článku o Prorokoch, že k hebrejskej poézii patria určité druhy paralelizmu. Jedným z nich je synonymný paralelizmus, kde druhý riadok opakuje alebo potvrdzuje myšlienku prvého riadku a nesnaží sa povedať nič nové ani odlišné. Pozrime sa napr. na Žalm 19,2-3:
„Nebesia rozprávajú o Božej sláve,
obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu odovzdáva správu,
noc noci zvestuje poznanie.“
Autor žalmu nám tu neponúka popis štyroch rôznych vecí, ale dve dvojice synonymného paralelizmu. V ekumenickom preklade sú zvýraznené odsadením druhého riadku. Autor sa tu teda nesnaží povedať, že nebesia rozprávajú jedno a obloha druhé. Alebo že by deň robil niečo iné ako noc. Prozaicky by sa dala hlavná myšlienka tohto textu vyjadriť pomerne stručne: „Stvorenie ukazuje Božiu slávu, predovšetkým nebesia a nebeské telesá.“ Ale pomocou poézie je to vyjadrené oveľa „farebnejšie“ a dá sa to aj lepšie zapamätať.
Žalmy sa nedajú čítať tak, ako epištoly, zákony alebo iná časť Biblie. Ich cieľom je pôsobiť emotívne, vyvolávať skôr pocity ako vecné úvahy. Žalmy v sebe síce majú alebo odrážajú nejakú náuku, ale len ťažko sa dajú využiť ako základný zdroj výkladu nejakého učenia. Autori žalmov často používajú obraznú reč. Keď sa v Žalme 51,7 píše o počatí v hriechu, nedá sa z toho odvodiť, že každé počatie, každé tehotenstvo je dôsledok alebo znak hriechu. Autor tu obrazne, so zámerným nadsadením (hyperbolou) vyjadruje, že je hriešnikom. Čítať žalmy spôsobom, ako by v sebe zahŕňali systematickú ucelenú náuku, by mohlo byť rovnako problematické a nebezpečné, ako sme si hovoril pri čítaní starozákonných príbehov.
Pri žalmoch treba pamätať na to, že slovná zásoba poézie je zámerne metaforická. Napr. hory poskakujú ako barani (114,4) je nádherný spôsob, ako spievať o zázrakoch, ktoré sprevádzali Izraelitov pri vyjdení z Egypta. Alebo vyjadrenie, že nepriatelia chrlia zo svojich úst meče (59,8) – kto z nás nepocítil, ako veľmi môžu zraniť slová ohovárania alebo lží? Boh je v žalmoch často zobrazovaný rôznymi metaforami a prirovnaniami – napr. pastier, skala, štít, alebo hrad – čo však neznamená, že je skutočne fyzicky skalou, štítom alebo budovou.
Je dôležité si tieto metafory všímať, porozumieť im a netrvať na ich doslovnom výklade. Keby niekto bral doslovne napr. Žalm 23, potom by jeho výklad mohol znieť napríklad tak, že sa máme správať ako ovce, máme žiť vidieckym spôsobom života... a žalm by sa nakoniec mohol stať odsúdením mestského života. Pri čítaní žalmov teda musíme dávať pozor na ich symbolické vyjadrovanie.
Žalmy ako literatúra
Pri čítaní žalmov je dobré vedieť okrem toho, že sú hudobnou poéziou, aj niečo o ich literárnych formách alebo rysoch:
1. Existujú rôzne typy žalmov. Toto je veľmi dôležitá vec. Pôvodní poslucháči – Izraeliti – poznali všetky typy žalmov. Vedeli rozpoznať rozdiel medzi žalospevom a napr. žalmom vďakyvzdania. V našej kultúre nepoužívame žalmy tak bežne, ako to robili oni, preto si potrebujeme jednotlivé druhy žalmov ujasniť. Lebo ak nevieme, aký druh žalmu práve čítame, bude pre nás ťažké porozumieť mu. Neskôr si povieme o tom viac podrobností.
2. Každý typ žalmu charakterizuje jeho forma – súbor vlastností, ktoré sú pre daný typ charakteristické. Keď pochopíme stavbu žalmu, môžeme sledovať, čo sa v jeho vnútri deje. Môžeme vidieť, ako žalmista prechádza od jednej témy k ďalšej a tiež spôsob, akým delí svoju pozornosť medzi jednotlivé otázky, a tak môžeme lepšie sledovať posolstvo, ktoré nám daný žalm prináša.
3. Každý typ žalmu má tiež určitú funkciu v živote Izraelského národa. Pri výklade a použití žalmu je dôležité rešpektovať jeho pôvodnú funkciu. Nie je vhodné napríklad vziať kráľovský žalm, ktorého pôvodnou funkciou bola oslava kráľovstva, ktoré Boh v Izraeli ustanovil, a čítať ho napríklad na svadbe.
4. V žalmoch môžeme tiež pozorovať určité vzorce. Je dobré všímať si, že žalmisti často využívali určité usporiadanie alebo opakovanie slov a zvukov, a tiež používali štylistické slovné hračky. Okrem toho sú niektoré žalmy akrostichické – to znamená, že počiatočné písmená každého riadku alebo verša postupujú podľa abecedy (napr. Žalm 119). Takéto usporiadanie býva pri vymenovávaní nejakého zoznamu – v prípade 119. žalmu je to dlhý zoznam požehnaní, ktoré človeku prináša Božie slovo.
5. A na záver: každý žalm je potrebné čítať ako samostatnú literárnu jednotku. Žalmy je potrebné brať ako celky, nie je užitočné ich kúskovať na malé časti a vykladať tieto časti bez nadväznosti na zvyšok žalmu. Pri čítaní žalmu je dobré sledovať ho ako celok, sledovať jeho tok a vyváženosť, vzájomné súvislosti jeho jednotlivých častí a ich usporiadanie. Každý žalm sa vyvíja určitým spôsobom, pomocou ktorého prichádza k určitému záveru. Vytrhávanie jednotlivých častí z kontextu celého žalmu vedie k chybným výkladom. Kedykoľvek zoberieme nejaké literárne dielo a chybne s ním naložíme, vytrhneme niektoré časti z celkového kontextu, jeho účinok už nebude taký, aký pôvodne mal byť.
K žalmom zatiaľ toľko. Nabudúce si povieme viac o ich používaní v starom Izraeli a tiež sľúbené podrobnosti o typoch žalmov. Ako vždy, aj dnes som čerpala z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).