Hned zrána k Tobě volá dítě Tvé...

Jen proto, že jsi milostivý, přicházet smím před obličej Tvůj,
...přívětivost Tvá, to je štít můj.



Je vzácne, že hneď zrána môžeme prichádzať k Bohu s našimi prosbami, a nie je nad to, keď Mu hneď zrána môžeme odosielať naše vďaky. Včera som si to obzvlášť mohla uvedomiť.

Už nejaký čas fungujem s obmedzením pravej ruky, a to sa ťažko chodí po vonku, keď prší - jedna ruka fixovaná v ortéze, do druhej taška, a dáždnik už nie je kam... Posledné dni sú u nás obzvlášť daždivé, a tak som deň vopred predkladala Bohu, že by aspoň na dve hodinky, keď budem musieť ísť na rehabilitáciu, nepršalo. Večer som ešte zaspávala  pri neutíchajúcom daždi a na druhý deň ráno otvorím oči do nádherného slnečného dňa. Hneď zrána som mala možnosť nie prosiť Boha o pomoc, ale omnoho viac - ďakovať Mu za Jeho úžasné prekvapenie, ktorým moje ranné prosby predišiel. A toto slnečné počasie mi doprial až do samého večera, nie len na tie dve hodiny, ktoré som potrebovala. Posledné týždne si užívam kvôli zápalu v ramene veľa bolesti, ale Boh vie, že slnečné počasie mi vie dodať silu a optimizmus, a včera mi ho doprial za plnú náruč. Niekedy naozaj stojím a s bázňou a úctou pozorujem, aký je náš Boh láskavý. Uprostred daždivých a ubolených dní si ten včerajší, slnečný veľmi vážim.