Ako som písala v predošlej časti, dnes to bude zopár informácií o používaní žalmov v starom Izraeli a niečo podrobnejšie o typoch žalmov. Opäť čerpám z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).
Používanie žalmov v starom Izraeli
Žalmy boli funkčnými piesňami, ktoré mali nezastupiteľné miesto v uctievaní Boha Izraelitmi. Slovo funkčné znamená, že sa nepoužívali tak, ako sa dnes používajú duchovné piesne – ako výplň medzi jednotlivými časťami bohoslužby. Žalmy pôvodne plnili kľúčovú funkciu – vytvárali spojenie medzi veriacim človekom a Bohom.
Pri väčšine žalmov nevieme určiť presnú dobu vzniku, to ale nevadí. Žalmy sú pozoruhodne použiteľné vo všetkých dobách. Spôsob ich využitia v starom Izraeli je pre nás poučný, ale neobmedzuje ich použitie len na bohoslužbu vtedajšej doby.
Izraeliti požívali žalmy bežne pri bohoslužbe, keď prinášali do chrámu obete. Je možné, že žalmy pri týchto príležitostiach spievali profesionálny speváci, no nie je na to dostatok jasných dôkazov. Ale je zrejmé, že znalosť žalmov bola veľmi rozšírená aj za hranicami chrámu, medzi ľudom. Ľudia ich spievali pri rôznych situáciách, kde ich textami vyjadrovali svoje vlastné postoje a okolnosti. Nakoniec boli žalmy zozbierané do skupín označených ako „knihy“. Poznáme päť kníh žalmov (1. kniha: Ž 1-41, 2. kniha: Ž 42-72, 3. kniha: Ž 73-89, 4. kniha: 90-106 a 5. kniha: Ž 107-150). Podľa nadpisov, ktoré ale neboli súčasťou pôvodných žalmov, sa dozvedáme, že Dávid napísal takmer polovicu žalmov, celkom 73. Mojžiš napísal jeden (Ž 90), Šalamún napísal dva (Ž 72 a 127), niekoľko žalmov napísali synovia Azafovi a niekoľko synovia Korachovi, atď...
Z Nového zákona vidíme, že Židia všeobecne, a Pán Ježiš a jeho učeníci tiež, poznali žalmy veľmi dobre. Pavol vyzýval prvých kresťanov, aby sa navzájom povzbudzovali žalmami, hymnami a duchovnými piesňami (Ef 5,19; Kol 3,16). Tieto tri výrazy sa všetky môžu týkať žalmov, aj keď tu Pavol mohol mať na mysli aj iné druhy rannej kresťanskej hudby.
Typy žalmov
Ako sme si už povedali, pozrieme sa trochu podrobnejšie na jednotlivé typy žalmov. Žalmy je možné rozdeliť do siedmych kategórií. Niektoré kategórie sa môžu do určitej miery prelínať alebo deliť na podkategórie, ale môžu dobre poslúžiť k tomu, aby čitateľ jednotlivým žalmom lepšie porozumel a správne ich používal. Zoznam týchto kategórií sa môže v rôznych výkladoch mierne líšiť, ja tu uvádzam zoznam zo spomínanej Príručky, z ktorej celý tento seriál čerpám:
Žalospevy
Žalospevy tvoria najväčšiu skupinu žalmov. Je ich viac ako 60. Patria sem žalospevy jednotlivcov (napr. Ž 3, 22, 31, 39, 42, 57, 71, 120, 139, 142) a spoločné žalospevy (napr. Ž 12, 44, 80, 94, 137). Žalospevy nám môžu byť cennou pomocou, keď budeme potrebovať vyjadriť pred Bohom svoje starosti, trápenie, smútok...
Žalmy vďakyvzdania
Tieto žalmy vyjadrovali pred Bohom radosť, pretože sa niečo podarilo, okolnosti boli dobré, ľudia mali dôvod vzdať Bohu vďaku za Jeho vernosť, ochranu, pomoc... Máme 6 skupinových ďakovných žalmov (Ž 65, 67, 75, 107, 124, 136) a 10 ďakovných žalmov jednotlivcov (Ž18, 30, 32, 34, 40, 66, 92, 116, 118, 138).
Chválospevy
Bez toho, aby sa tieto žalmy zmieňovali o predchádzajúcom nešťastí alebo radostných udalostiach, sa sústredia na oslavu Boha za to, kým je, za Jeho veľkosť, láskavosť k celej zemi i k Jeho ľudu. Chvália Boha ako Stvoriteľa (Ž 8, 19, 104, 148), ako ochrancu a dobrodinca Izraela (Ž 66, 100, 111, 114, 149), ako Pána dejín (Ž 33, 103, 113, 117, 145-147). Boh si chválu zaslúži. Tieto žalmy sú uspôsobené k osobnému i skupinovému uctievaniu.
Žalmy dejín spásy
Tieto žalmy (Ž 78, 105, 106, 135, 136) sa zameriavajú na prehľad dejín Božích spasiteľných skutkov v izraelskom národe, predovšetkým na to, ako ich vyslobodil z Egypta, a na to, ako z nich vytvoril národ. Izrael, z ktorého vzišiel Kristus a prostredníctvom ktorého nám bolo dané Božie slovo, je bezpochyby zvláštnym národom a jeho príbeh je v týchto žalmoch ospevovaný.
Žalmy oslavné a uisťujúce
Do tejto kategórie patrí niekoľko druhov žalmov:
Prvou skupinou sú žalmy obnovovania zmluvy a slúžili ako vodítka pri bohoslužbe obnovy (napr. Ž 50 a 81).
Potom sú to žalmy označované ako žalmy Dávidovskej zmluvy (Ž 89 a 132), ktoré oslavujú dôležitosť Božieho vyvolenia Dávidovho rodu. Z tohto rodu nakoniec vzišiel Kristus, a tak tieto žalmy poskytujú pozadie pre Jeho mesiášsku službu.
Potom máme deväť žalmov, ktoré sa zaoberajú kráľovstvom a hovoríme im kráľovské (Ž 2, 18, 20, 21, 45, 72, 101, 110, 144). Jeden z nich (18) je žalm kráľovského vďakyvzdania a jeden (144) je kráľovským žalospevom.
Kráľovským žalmom sú príbuzné ustanovujúce žalmy (Ž 24, 29, 47, 93, 95-99), ktoré pravdepodobne oslavovali v starom Izraeli dosadenie kráľa na trón. Niektorí biblisti hovoria, že tieto žalmy predstavujú aj dosadenie na trón samotného Hospodina, ale dôkazov pre túto teóriu je poskromne.
A nakoniec je tu ešte kategória nazvaná Piesne sionské alebo Piesne mesta Jeruzalem (Ž 46, 48, 76, 84, 87, 122). V týchto žalmoch sa dostáva zvláštnej pozornosti a oslavy Jeruzalemu, ktorý sa podľa predpovedí skrze Mojžiša (napr. Dt 12) stal hlavným mestom Izraela, kde bol vybudovaný chrám a odkiaľ vykonával moc Dávidov kráľovský úrad. Pretože Nový zákon často využíva symbol nového Jeruzalema (neba), zostávajú tieto žalmy užitočné aj v kresťanskej bohoslužbe.
Múdroslovné žalmy
Sem patrí osem žalmov (Ž 36, 37, 49, 73, 112, 127, 128, 133). Tiež 8. kapitola Prísloví je sama o sebe žalmom, ktorý chváli prednosti múdrosti a múdreho života. Tieto žalmy môžeme čítať s úžitkom spolu s knihou Prísloví (o nej si povieme viac v ďalšom bloku tohto seriálu, keď budeme hovoriť o múdroslovnej literatúre).
Piesne dôvery
Sem patrí desať žalmov (Ž 11, 16, 23, 27, 62, 63, 91, 121, 125, 131). Zameriavajú sa na skutočnosť, že Bohu môžeme dôverovať a že aj v dobách beznádeje by mala byť vyjadrovaná Jeho dobrota a opatera Jeho ľudu. Boha teší vedomie, že Mu tí, ktorí v Neho veria, vo svojich životoch a okolnostiach dôverujú. Tieto žalmy im pomáhajú vyjadriť ich dôveru v Boha, či už sa im darí alebo nie.
Ak by ste chceli o typoch žalmov vedieť viac, pozrite sa do Príručky, z ktorej v týchto článkoch čerpám alebo si skúste prečítať na túto tému nejakú podrobnejšiu literatúru.
Autori Príručky po stručnom prehľade typov žalmov ponúkajú praktický príklad historického výkladu. Ja spomeniem len stručne zopár bodov k Žalmu 3, ktorý je žalospevom.
Žalm 3, ako aj ostatné žalospevy, sa dá rozdeliť na 6 typických krokov:
1. Oslovenie – žalmista uvádza, ku komu sa modlí (v. 2a).
2. Sťažnosť – žalmista úprimne vylieva svoj smútok alebo ľútosť a konkrétne uvádza, o akú ťažkú situáciu ide a prečo hľadá Hospodinovu pomoc (v. 2b-3).
3. Dôvera – žalmista vyjadruje dôveru Bohu (v. 4-7).
4. Vyslobodenie – žalmista prosí, aby ho Boh vyslobodil (v. 8a). Za povšimnutie stojí fakt, že prosba o pomoc prichádza až po vyjadrení dôvery.
5. Uistenie – žalmista vyjadruje istotu, že Boh ho vyslobodí (v. 8b), je to určitá paralela k predchádzajúcemu vyjadreniu dôvery.
6. Chvála – žalmista vzdáva Bohu chválu, vďaku a česť (v. 9).
Zo žalospevu, akým je Žalm 3, sa môžeme veľa naučiť. Prosby sú vyvážené vďačnosťou a sťažnosti prejavmi dôvery. Vedie nás k úprimnosti pri vyjadrovaní sa pred Bohom, bez toho, aby sme zakrývali svoje problémy. Tento žalm však nie je myslený vyslovene ako poučenie, ale ako sprievodca. Môžeme sa ním nechať viesť pri predstupovaní pred Boha s našimi vlastnými problémami. Pomáha nám vyjadriť naše pocity a myšlienky a spoľahnúť sa na Boha. Boh ho do Biblie umiestnil preto, aby nám pomohol dôverne s Ním hovoriť a Naňho zložiť všetky svoje starosti, lebo On sa o nás stará (1Pt 5,7).
Nabudúce napíšem ešte zopár dôležitých slov k žalmom prekliatia a o používaní žalmov v dnešnej dobe.