A napokon, tieto vojnové udalosti, predovšetkým utrpenie Židovského národa a ďalších znevýhodnených skupín obyvateľstva, je dobré si pripomínať. Aby sme nezabudli, že ľudská zloba a hriech, hoci spočiatku možno vyzerá "nevinne", ak sa včas nezastaví, na svojom konci vždy vedie k fatálnym následkom. A tiež, aby sme nezabúdali v modlitbách myslieť na tých, ktorí ešte aj v dnešných časoch trpia pre svoju vieru a oddanosť Bohu.
Španielsky novinár a spisovateľ Antonio Iturbe v knihe Knihovníčka z Auschwitzu spísal na základe svedectiev preživších príbeh o rodinnom tábore uprostred Auschwitzu. Bola to akási "výkladná skriňa" Auschwitzu, aby si vylepšili povesť v očiach zahraničných pozorovateľov. Rodiny tu smeli na čas zostať spolu a deti sa dokonca učili v improvizovanej škole. Súčasťou tohto improvizovaného vyučovania bolo aj zopár kníh, ktoré mala na starosti mladá 14-ročná dievčina Dita (pravým menom Dita Krausová). Knihy bolo treba strážiť ako oko v hlave, pretože takýto artikel bol v Auschwitzi prísne zakázaný a keby ho strážnici objavili, obyvatelia tábora by za to zaplatili tú najvyššiu cenu. Samozrejme, tento rodinný tábor bolo len dočasné riešenie. Aj napriek zopár úľavám tu vládla rovnaká bieda a hlad ako v ostatných častiach tábora, a jeho obyvateľov čakalo na konci rovnaké "špeciálne zaobchádzanie" (tzv. Sonderbehandlung), ako väčšinu ostatných uväznených...