Ako som minule písala, dnes si povieme niečo konkrétnejšie k biblickým knihám, ktoré sa radia k múdroslovnej literatúre: Kazateľ, Jób a Príslovie.
Kazateľ: Cynická múdrosť
Kniha kazateľ je múdroslovný monológ a často kresťanov mätie, obzvlášť, ak ho čítajú pozorne. Nezdá sa, že by obsahoval veľa myšlienok, ktoré sú pre život v oddanosti Bohu pozitívne alebo povzbudivé. Väčšina myšlienok tejto knihy akoby hovorila, že život je v konečnom dôsledku nezmyselný, že človek by si mal užívať, dokiaľ sa dá, lebo smrť všetko ukončí. V Kazateľovi často zaznieva posolstvo cynizmu a nezmyselnosti. Napr.:
„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ (1,2)
Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom. (1,14)
Potom som si pomyslel: „Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym?“ (2,15)
Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. (3,19)
Samozrejme sú v tejto knihe aj menej cynické a nie až tak negatívne výroky. Ale celkovým posolstvom knihy je, že vzhľadom na existenciu smrti, ktorej sa nikto nevyhne, život nemá trvalú hodnotu.
Kniha Kazateľ akoby popierala posmrtný život a z tohto hľadiska je všetko tu na zemi márnosť, lebo to aj tak skončí v nenávratne, všetko bude zmazané, všetci rovnako zomrú a potom nebude nič.
Z toho nám potom vzniká otázka, prečo je takáto kniha zaradená v Biblii? Odpoveďou je, že funguje ako proťajšok alebo kontrast k ostatným častiam Biblie. Kazateľ nám ukazuje, že ak by nebol Boh a život po smrti, tak by nič v tomto živote nemalo zmysel a trvácnu hodnotu. Zlo by nedostalo svoj trest a dobro by tiež nič hodnotné neprinieslo. Na konci knihy sa tento kontrast objavuje, keď kazateľ prichádza k záveru, že je potrebné počítať s Bohom a Jeho súdom nad všetkým, čo sa na tomto svete udeje:
Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé. (12,13-14)
Všetko v knihe Kazateľ, okrem týchto posledných dvoch veršov, ukazuje na jeden spôsob vnímania života – keby človek nepočítal s Bohom, keby Boh nezasahoval do životov ľudí a keby po smrti už nebolo žiadne pokračovanie života. Keď človek zaprie Boha, odmieta počítať s Ním, tak život a všetko v ňom stráca zmysel. Dokonca aj múdrosť stráca svoj význam, ak nepočíta s Bohom a nepodriaďuje sa Božej múdrosti: Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť. (1,18)
Múdrosť u Jóba
Kazateľ nie je jediný, ktorý ponúka nesprávne rady ako kontrast k Božej múdrosti. Kniha Jób je plná rôznych chybných úvah a rád a mylných záverov, ktoré vychádzajú z úst Jóbových priateľov. Na rozdiel od Kazateľa, kniha Jób je dialóg. Cieľom alebo posolstvom tejto knihy je poznanie, že nie všetko, čo sa na tomto svete deje, zapríčinil Boh a nie vždy platí pravidlo okamžitého trestu alebo odmeny.
V určitom zmysle má kniha Jób opačný cieľ než Kazateľ, zobrazuje opačný extrém. Kazateľ zobrazuje život, do ktorého Boh vôbec nezasahuje a Jóbovi priatelia naopak hľadajú v každom dianí Boží zásah alebo súd. Kazateľ hovorí, že nezáleží na tom, ako žijeme, lebo po smrti aj tak nič nie je. Jóbovi priatelia naopak vychádzajú z toho, že za každý dobrý alebo zlý skutok prichádza Božia odmena alebo trest. Jóbovi priatelia považujú za prirodzené, že ak Boh nad týmto svetom vládne, všetko dianie je podľa Jeho vôle a Ním ovplyvnené. Ale Biblia nás takéto niečo neučí. Biblia skôr učí, že tento svet je porušený hriechom, pod Satanovou vládou a mnohé z toho, čo sa tu deje, nie je také, ako by si Boh prial. A konkrétne utrpenie nemusí byť dôsledkom hriechu. Jób to napokon sám povedal a trval na tom, že neurobil nič zlé, za čo by si zaslúžil utrpenie, ktoré prežíval.
V knihe Jób sa čitateľ dozvedá, čo je múdrosť tohto sveta, zdanlivo logická, ale v konečnom dôsledku chybná. A čo je pravá múdrosť – je to poznanie, že Božie cesty ďaleko prevyšujú tie naše. Keď On dopustí utrpenie, neznamená to, že nevie, čo robí alebo že by to nejako spochybňovalo Jeho spravodlivosť. Jób a jeho dialógy sú ukážkou špekulatívnej múdrosti.
Múdrosť v knihe Prísloví
Kniha Prísloví je zdrojom „zaopatrovacej“ múdrosti. Obsahuje rôzne pravidlá a ustanovenia, ktoré môžu ľudia používať ako pomôcku k dosiahnutiu zodpovedného a úspešného života. Kazateľ požíva špekulatívny cynizmus ako proťajšok k pravej múdrosti, Jób pracuje so špekulatívnou múdrosťou o nespravodlivosti života na tomto svete a Príslovie sa sústredí predovšetkým na praktické postoje.
Príslovie učí to, čo by sme mohli označiť ako „starodávne základné hodnoty“. Každý rodič chce, aby jeho dieťa, keď dospeje, malo správne postoje k životu, vedelo si so životom správne poradiť. Samozrejme nikde nenachádzame záruku, že pri dodržaní rád obsiahnutých v Prísloví sa nám automaticky bude v živote dobre dariť. Príslovie nám hovorí, že existujú určité postoje, ktoré nám môžu pomôcť dorásť do zodpovednej dospelosti.
Príslovia nám neustále predkladajú ostrý kontrast medzi múdrym a nerozumným životom. Vyslovene náboženský jazyk sa v Prísloví nevyskytuje často. Nie všetko v živote musí byť prísne náboženské, aby to bolo zbožné. V podstate môže Príslovie slúžiť aj ako protiliek k tomu, keď sa snažíme všetko príliš zduchovňovať, ako keby na materiálnom, fyzickom svete bolo niečo zlé – ako keby Boh pri prvom pohľade na to, čo stvoril, povedal „je to zlé“ namiesto zhodnotenia „je to dobré“.
O Prísloví je dobré si zapamätať, že sa hebrejsky označuje ako mešálím, čo znamená rečnícke obraty, podobenstvá či špeciálne utvorené výroky. Hebrejský koreň m-š-l znamená tiež vládnuť. Príslovia sú mocné výroky, ktoré je možné proti niekomu použiť – či už k jeho dobru alebo k jeho zlu. Príslovie obsahuje stručné, konkrétne vyjadrenia nejakej pravdy. Čím stručnejší výrok je, tým je menej pravdepodobné, že bude úplne presný a všeobecne použiteľný. Naproti tomu, ak sú pravidlá alebo pravdy vyjadrené obsiahlo a čo najpresnejšie, obvykle si to vyžaduje veľmi dlhé vyjadrenie, ktoré je ťažké si zapamätať.
Napríklad výrok: „Dvakrát meraj, raz rež.“ Alebo: „Risk je zisk.“ Ak by sme sa chceli vyjadriť presne, museli by sme povedať niečo ako: „Skôr, ako začneš niečo robiť, zváž všetky možnosti a okolnosti a ich dopad na výsledok.“ Alebo: „Keď človek riskuje, je tu určitá pravdepodobnosť, že mu to prinesie zisk.“ Lenže takéto obsiahle výroky sa ťažko pamätajú. Zatiaľ čo tie skrátené a rytmické sa ľahko ukladajú v pamäti, no nie sú úplne presným vyjadrením. Bolo by napr. chybou myslieť si, že prvý výrok sa týka výlučne rezania alebo že druhý výrok automaticky zaručí zisk, ak sa pustím do nejakého rizika.
Príslovia sú teda krátke, jednoducho formulované, ale nepostihujú všetky možné situácie, ktoré by sa mohli udiať a v ktorých by bolo možné danú pravdu presne použiť. Príslovia neobsahujú kompletnú pravdu, ale smerujú nás k nej. Poukazujú na pravdu v náznakoch a ak ich správne používame, stávajú sa užitočnými pomocníkmi pre život.
No a nabudúce si povieme ešte zopár slov k výkladu Prísloví pre dnešnú dobu. Ako vždy, aj dnes to boli moje poznámky z čítania knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článkoch uvádzaná ako Príručka).