19. 11. 2022

A odpusť nám naše... klebety

Ak ste čítali knihy od Marušky Kožlejovej Skonc (mimochodom zaujímavé čítanie), tak vám nasledujúca myšlienka nebude neznáma. Vo svojej poslednej knihe spomenula užitočnú radu, ktorá sa jej dostala: „Vieš, Maruška, hovoriť o ľuďoch tak, aby to nebolo ohováranie, sa dá len vtedy, keď človek, ktorému to rozprávaš, je buď súčasťou problému, čo sa snažíš vyriešiť, alebo súčasťou jeho riešenia.“

Na tieto slová si spomeniem vždy, keď o niekom hovorím (alebo chcem hovoriť) negatívne veci bez jeho prítomnosti. A priznávam, že ma čaká ešte veľa práce, pokým si zvyknem túto radu uplatňovať v praxi. Ale verím, že to stojí za námahu a vyriešilo by to mnohé nepokoje a napäté vzťahy medzi ľuďmi, aj v rámci Cirkvi.

Posťažovať si na iných, obzvlášť ak mne osobne nejako ublížili alebo mi nejakým spôsobom komplikujú život, je pre nás ľudí akési prirodzené. Robili to aj žalmisti, taký Dávid si veľmi často vo svojich žalmoch sťažuje na trápenie, ktoré mu spôsobujú ľudia naokolo. Znamená to, že bol Dávid človekom, ktorý stále niekoho ohováral? Istý čas sa mi to tak trochu javilo. Až kým som neprišla na to, že všetky Dávidove sťažnosti v žalmoch majú jediného adresáta. Dávid svoje problémy prednáša Tomu, ktorý bol prítomný pri ich vzniku, pretože On vidí a vie všetko, a zároveň má byť súčasťou ich riešenia. Vo svojich žalmoch Dávid oslovuje Boha a od Neho očakáva aj pomoc.

Náš Boh vie, ako nás stvoril. Vie, že niektoré bremená sa nesú ťažko a potrebujeme ich s niekým zdieľať. Inak by nám mohli prerásť cez hlavu a priviesť nás od negatívneho zmýšľania až ku negatívnym skutkom, ktorými by sme ublížili niekomu ďalšiemu. Preto nám ako prvú voľbu ponúka samého seba. Prostredníctvom žalmov nás povzbudzuje, aby sme v plnej úprimnosti všetko vyrozprávali Jemu a v dôvere očakávali na Jeho pomoc. On sa postará o riešenie problému aj o upokojenie našich rozbúrených emócií.

Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyviedol z úzkostí. Víchricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili. (Žalm 107,28-29)

Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. (Žalm 62,9)

V Novom zákone nám Boh ponúka ešte ďalšiu možnosť. V rámci Cirkvi môžeme svoje bremená predkladať nielen Jemu samotnému, ale môžeme požiadať o pomoc aj našich bratov a sestry, ktorí by nám s nesením bremien mohli a mali pomôcť.

Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. (Galaťanom 6,2)

Aj tu však platí, že by sme mali o svojich sťažnostiach na negatívne konanie nejakého človeka hovoriť s tými, ktorí boli pri vzniku problému alebo môžu pomôcť pri jeho riešení – či už nám pomôžu niesť naše bremeno v modlitbe pred Boha, alebo nám dokážu pomôcť aj prakticky.

Pamätajme na toto pravidlo aj vtedy, keď sme na druhej strane rovnice – keď nepotrebujeme pomôcť s vlastným bremenom, ale bolo nám zverené bremeno niekoho iného. Nesme bremená druhých pred Boží trón a nie pred širokú verejnosť, ktorej sa netýkajú.