10. 11. 2022

Keď intuícia nestačí

Zrejme každý z nás má a do istej miery aj využíva intuíciu. Mám na mysli situácie, kedy človek dokáže bez predchádzajúcej prípravy niečo zvládnuť, správne odhadnúť, improvizovať...

Spomínam si na moje niekdajšie štúdium nemčiny. Popri náročnom zamestnaní nebolo veľa času na poctivé učenie a tak sa stávalo, že som písomky písala viac intuitívne ako z naučených vedomostí. Písala som odpovede tak, ako sa mi zdalo, že by to mohlo po nemecky znieť. Pokiaľ nešlo do tuhého, tento spôsob ako-tak postačoval. Lenže aj intuícia má svoje hranice. Keď prišli na rad záverečné skúšky a ja som chcela naozaj uspieť, bolo mi jasné, že len s intuíciou si už nevystačím. Pred skúškou som si zobrala v práci dva týždne voľna, sadla som nad knihy a učila sa, učila sa, učila sa...

Podobne to funguje aj v duchovnej oblasti, pri službe Bohu a Cirkvi, pri používaní duchovných darov, a aj v boji s pokušením. Ak nám záleží na tom, aby sme naozaj žili ku sláve Božej (nielen nejako približne, ako sa práve vydarí), bude to chcieť viac, než len intuíciu.

Stáť na pevných základoch
Keď je pokušenie očividné, ľahko ho odhalíme a môže sa nám zdať, že si s ním aj ľahko poradíme, bez akejkoľvek hlbšej prípravy. Lenže satan nepoužíva vždy veľké, očividné veci. Často prichádza s nenápadnými polopravdami, drobnými zlozvykmi, alebo na nás postupne tlačí cez zlý vplyv nášho okolia... Ak jeho plán nezbadáme včas a nevytiahneme správne zbrane, pekne pomaly nás stiahne na šikmú plochu a môže nám začať zväzovať ruky, napríklad nezdravými závislosťami.

Pre mňa osobne je najväčším príkladom úspešného boja s pokušením Pán Ježiš na púšti (Lukáš 4,1-12). Veľmi rýchlo odhalil satanove klamstvá a aj Jeho reakcia bola veľmi rýchla a presne cielená. Jeho múdrosť a rýchle reakcie vychádzali z dobrého poznania Božieho slova. Ako vidieť z uvedeného biblického textu, takéto poznanie bolo veľmi účinnou zbraňou.

K dobrému poznaniu Božieho slova sa nedopracujeme inak, ako poctivou prípravou – čítaním a štúdiom Písma, spoločne s modlitbou. V Starom zákone sa tiež píše o poznávaní a pridŕžaní sa Božích slov, veľmi veľa je toho v Žalme 119. Čas od času je dobré sa k nemu vrátiť a pekne pomaly si ho prečítať.

Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa Hospodinovho zákona. ...

Vtedy sa nezahanbím, keď budem brať ohľad na všetky tvoje prikázania. ...

Ako si mladý človek zachová čistotu? Keď sa bude držať tvojho slova. ...

V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil. ...

Tvoje príkazy ma robia múdrejším, než sú moji nepriatelia. ...

Som rozvážnejší než starci, lebo plním tvoje rozkazy. ...

Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku. ...

Bezbožníci mi prichystali osídlo, od tvojich rozkazov sa však neodchyľujem. Tvoje príkazy sú mi dedičstvom naveky, lebo mi potešujú srdce. ...

Výklad tvojich slov osvecuje, neskúsených robí rozumnými. ...

Upevni moje kroky svojím výrokom, nedovoľ, aby ma ovládla nejaká neprávosť. ...

Súženie a úzkosť na mňa doliehajú, no tvoje príkazy sú mi potešením. ...

Pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám. ...

Kniežatá ma prenasledujú bez príčiny, moje srdce sa však bojí len tvojho slova. ...

Tí, čo milujú tvoj zákon, majú hojnosť pokoja, nemajú sa o čo potknúť. ...

(Žalm 119)

Tri kroky k víťazstvu
O boji s pokušením sa dá nájsť veľa rád aj v kresťanskej literatúre. Jedna z takýchto rád mi obzvlášť zostala v pamäti. Je to cesta troch krokov, ktoré sú založené práve na poznaní Písma.

1. Keď bojujem s pokušením, obzvlášť s takým, ktoré sa objavuje opakovane, vždy je dobré nájsť si o ňom informácie v Biblii. Aby som si ujasnila, či je toto konanie naozaj hriechom. Niekedy to skrátka potrebujeme vidieť čierne na bielom, aby sme začali brať pokušenie vážne. Zároveň je dobré pripomínať si verše o tom, že Boh očakáva od nás svätosť a poslušnosť, že On vidí aj tie najskrytejšie veci, a že Ho náš hriech naozaj zraňuje.

2. Ďalším krokom je vyznávanie hriechu pred Bohom, no spolu s tým musí ísť aj dôvera, že Boh odpúšťa. Opäť si to môžeme overiť v Biblii, aby sme dokázali o Božie odpustenie nielen prosiť, ale ho aj prijímať. Aby sme sa nezasekli v zajatí depresie alebo našich vlastných predstáv, že sme padli príliš hlboko na to, aby nás Božia milosť dočiahla. Tu môžu pomôcť aj verše o Božej láske k hriešnikom, o Jeho túžbe, aby boli všetci spasení, o tom, akú cenu za to zaplatil, alebo o živej nádeji, či o Božom pokoji, ktorý prevyšuje ľudské chápanie...

3. A potom je tu prosba o Božiu pomoc: aby nastavil správne moje myslenie a moje postoje, aby mi pomáhal vyhýbať sa podnetom, ktoré ma k pokušeniu privádzajú, a keď sa už pokušenie naplno prejaví, aby mi pomáhal odolávať. Opäť si môžeme vyhľadať v Biblii verše, ktoré hovoria o Božej moci, o Jeho schopnosti víťaziť, a tiež o tom, že Boh je určite väčší ako satanove útoky alebo zastrašovanie, a prináša mi oveľa lepšie dary, ako všetky satanove lákadlá dohromady.

Niekedy je dobré vypísať si niektoré biblické verše na papier a nosiť ich so sebou, aby nám v čase pokušenia rýchlo pripomenuli dôležité Božie pravdy. V boji s pokušením je totiž najúčinnejšie konať hneď v prvých sekundách, ako sa objaví.

Nechať Boha pracovať
Nuž, toľko k teórii, s praxou to už býva trochu ťažšie. Najväčší problém mi robí tretí krok – hlavne vo chvíľach, keď už pokušenie v plnej sile zaútočí. Vždy som prosila Boha o pomoc a víťazstvo, no aj tak som často padala a prehrávala. Pomohol mi až rozhovor s človekom, ktorý bol kedysi závislý od alkoholu. Na otázku, ako sa z toho dostal, povedal: „Skúšal som to všelijako, ale stále som padal späť. Nakoniec som to nechal úplne na Pána a On ma vyslobodil.“

Hmm, ale čo to znamená, nechať veci úplne na Pána? Vedela som, že nejako sa to musí dať, lebo tento človek bol toho silným dôkazom. Dlho som nad tým premýšľala, hľadala a skúšala, až som napokon našla jednu cestu.

Potrebovala som si najskôr uvedomiť, a opäť aj potvrdiť v Biblii, že vlastnými silami naozaj nedokážem nič. A zároveň som sa potrebovala pevne rozhodnúť, že budem Bohu dôverovať – až tak, že prichádzajúce pokušenie Mu hneď v prvých sekundách v krátkej modlitbe odovzdám a zároveň hneď poďakujem, že sa o to postará. A ďalej sa pokušením nezaoberám, pustím ho z rúk aj z mysle a s pokojom v srdci sa venujem iným činnostiam, ktoré mám práve rozrobené, alebo ktoré sú naporúdzi. Pretože boj s pokušením je teraz v Božích rukách a On to určite zvládne. Nepotrebuje moju pomoc ani moje rady. On presne vie, ako s pokušením naložiť a určite má spôsob (a aj správny čas), ako mi vynahradí potešenie, ktoré mi satan prostredníctvom pokušenia ponúkal.

Keď boj s pokušením v plnej dôvere a s bázňou odovzdávam Bohu – obzvlášť, keď to urobím hneď v prvých sekundách, ako sa pokušenie objaví – vtedy prichádza víťazstvo. Nie vždy sa mi to darí, ešte stále mám sklon Bohu pomáhať alebo Mu pokušenie odovzdávam príliš neskoro, príliš dlho sa ním zaoberám, ale postupne sa učím. Pomáha mi v tom opäť pohľad do Biblie – pohľad na verše, ktoré hovoria nielen o Božej moci alebo schopnosti víťaziť, ale aj o Jeho ochote bojovať namiesto nás.
Hospodin je bojovník. (Exodus 15,3)

Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte. (Exodus 14,14)

S nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje.

(2. Kronická 32,8)