Úprimne Bohu dôverujem, že On najlepšie vie, čo je pre nás dobré a s láskou to pre nás aj urobí. Ja nepoznám všetky súvislosti minulého, súčasného alebo budúceho diania v našich životoch, ale Boh áno. Preto často nemám potrebu alebo sa aj trochu obávam Bohu napovedať, čo konkrétne by mal urobiť. Zároveň mám istotu, že On počuje a berie vážne moje slová hneď pri prvom vyslovení, že nie je odkázaný na ich opakovanie a pripomínanie.
Lenže Biblia hovorí o celkom konkrétnych prosbách, a tiež o opakovaných modlitbách, o modlitebných zápasoch. Najmä v listoch apoštola Pavla opakovane čítam, že zotrvával na modlitbách a vyzýval k vytrvalým modlitbám – ku vzdávaniu vďaky a rovnako aj k prosbám, pričom jeho prosby mali aj celkom konkrétne námety.
1. Neprestávaj hľadať
Od jedného kresťana som raz dostala dve dobré rady, ktoré mi pomohli pohnúť sa z miesta. Ako prvé mi povedal: „Ak Biblia o niečom hovorí, že by sme to mali robiť, určite to má svoj dôvod – neprestávaj hľadať a skúmať.“
A tak som vzala do rúk zopár kníh o modlitbe, ktoré mi pomohli nájsť niektoré odpovede alebo aspoň naznačili smer, ktorým by som sa mohla uberať a poskytli aj praktické rady. Ale hlavne som si vzala do rúk Bibliu a pustila sa do poctivého štúdia. Rozhodla som sa zistiť, čo všetko sa v Biblii píše nielen o prosbách, ale celkovo o komunikácii človeka s Bohom.
Biblia vedie k poznaniu
Rada by som vám teraz napísala, čo všetko som v Biblii zistila a k akým záverom som prišla, ale zatiaľ mám iba čiastočné poznatky. V tejto chvíli zhrniem len to najzákladnejšie:
Zdá sa, že komunikácia medzi Bohom a človekom prebiehala hneď od stvorenia a od samého začiatku to bol obojstranný rozhovor. Po vyhnaní z raja ešte stále fungovala vcelku jasná komunikácia, aj keď už nie taká priama. Spočiatku pomerne často rozhovory začínal Boh, ľudia nemali problém spoznať Jeho hlas a porozumieť, a zároveň mohli bez prekážok pred Ním vyjadriť svoje myšlienky. Hneď v začiatkoch som objavila aj celkom spontánnu (aspoň sa tak javí) príhovornú modlitbu (Gn 18,20-33). Neskôr sám Boh hovorí o tom, že iniciatíva by mala vychádzať aj z ľudskej strany. Dáva najavo, že Jeho pomoc nemusí prichádzať vždy automaticky, niekedy je potrebné o ňu prosiť (Gn 20,7.17).
Postupom času sa človek začal od Boha vzďaľovať a aj komunikácia sa začala meniť. Po dlhých rokoch, ktoré Boží ľud strávil v Egypte, Boh ešte stále prehováral k človeku. Izraeliti sa ale Jeho hlasu začali báť. Vnímali ho ako zvuk hromu a žiadali, aby nehovoril priamo s nimi, ale radšej cez Mojžiša (Ex 20,18-19). Zároveň dostali veľa nariadení o tom, ako smú k Bohu pristupovať (stánok zmluvy, kňazská služba, pravidlá o svätosti a čistote...). Neskôr prebiehala komunikácia medzi Bohom a človekom cez sudcov a prorokov a bolo stále ťažšie v množstve falošných prorokov rozoznať toho, ktorý mal skutočné slovo od Hospodina.
Ak sa nemýlim, potom prišlo isté obdobie ticha, až kým Boh opäť prišiel medzi ľudí a obnovil priamu komunikáciu prostredníctvom svojho Syna, Pána Ježiša Krista (Heb 1,1-2), a následne cez svojho Ducha (Jn 14,26; 16,12-15). Ale zdá sa, že dnes rozoznávame Boží hlas oveľa ťažšie, ako to bolo na začiatku, kedy človek Boží hlas hneď spoznal a rozumel. Otázkou je, ako si vycvičiť duchovný sluch, aby sme Božie slová lepšie počuli a viac im rozumeli? Alebo cez aké „kanály“ k nám Boží Duch hovorí? Ako je to s aktivitou - ešte stále môže začať rozhovor Boh alebo je to už len na človeku? Ešte stále platí, že Božia pomoc nemusí prísť automaticky a Boh čaká, že o ňu budeme prosiť? Ako vyzerala komunikácia s Bohom v prvej cirkvi a platí to isté pre nás dnes…?
Viac sa snáď dozviem pri hlbšom a systematickom štúdiu celej Biblie, preto som sa zapojila do projektu Biblia za rok. Ak nebude stačiť jeden rok, venujem tomu aj ďalší. Ale aby som za vtedy nezostala bez modlitby, dostala som od spomenutého kresťana aj druhú užitočnú radu.
2. Skúšaj, aj keď nerozumieš
Druhá rada bola zameraná na prax: „Hoci vyslovenie konkrétnych alebo opakovaných prosieb pre teba nie je prirodzené, skúšaj to, aj keď tomu zatiaľ nerozumieš.“
Okrem štúdia Biblie som si na kúsok papiera napísala zopár konkrétnych mien a konkrétnych vecí, za ktoré chcem Boha prosiť a každý deň som ho pri modlitbe vzala do rúk. Po krátkom čase som ale zistila, že popri prosbách mi v modlitbe nezostáva dosť priestoru na vďačnosť, na ktorú som predtým bola zvyknutá. Preto som si zoznam rozdelila na sedem častí – na sedem dní v týždni. Každý deň mám pred očami jeden vybraný okruh ľudí a vecí, čo mi dáva viac priestoru premýšľať o tom, koho alebo čo Bohu predkladám a zároveň mám aj dostatok času na vzdávanie vďaky.
Biblia vedie k činom
Spočiatku som ľudí a veci na mojom zozname predkladala Bohu v absolútnej jednoduchosti, len s krátkou prosbou, nech sa o nich postará. S vyslovením konkrétnych želaní to bolo a ešte stále je nesmelé, ale pokúšam sa inšpirovať tým, čo nachádzam v Biblii.
Píše sa v nej, že naše prosby by mali byť podľa Božej vôle (1Jn 5,14) a zároveň sú tam aj menované niektoré veci, ktoré celkom určite Božou vôľou sú. Napríklad môžem smelo Boha prosiť, aby neveriaci ľudia v mojom okolí počuli zvesť evanjelia a boli zachránení pre večnosť (1Tim 2,3-4).
Pri veciach, kde sa Božia vôľa nedá z Biblie jasne odvodiť, som opatrnejšia. Ak viem o konkrétnej potrebe (napr. je niekto chorý a potreboval by uzdravenie), potom sú moje prosby zabalené v slovách: „Bože, ak je dobré v Tvojich očiach, tak učiň…“ Nie je to fráza, ale úprimné vyznanie dôvery, že On najlepšie vie, čo a kedy potrebujeme. Je to podľa vzoru Pána Ježiša, ktorý v modlitbe tiež vyslovil svoju túžbu, no prednosť mala dôvera, že Otec vie, čo bude správne (Mt 26,39).
Alebo si doprajem v modlitbe chvíľu ticha a čakám, čím ma Boh prostredníctvom svojho Ducha osloví, akú konkrétnu prosbu mi poradí. Lebo Pavol píše, že my sami často nevieme ako sa modliť, ale Duch vie (Rim 8,26).
Do môjho zoznamu som zaradila aj modlitby za cirkev – za miestny zbor, za zbory na Slovensku, za cirkev vo svete. Opäť podľa slov apoštola Pavla (Ef 6,18-19). Takéto modlitby dodajú človeku užitočný nadhľad, lepšie si uvedomí celistvosť cirkvi a Božieho diela na tomto svete. Zároveň, keď vidí starosti iných veriacich alebo Božie predivné pôsobenie na iných častiach zemegule, jeho vlastné problémy či problémy miestneho zboru sa už nemusia javiť také veľké, ako sa zdalo. (Ja k tomu využívam modlitebný list z Kresťanského centra Berea, ktorý mi každý týždeň príde do mailovej schránky.)
Cesta na úrad alebo spoločné raňajky?
Spočiatku to chcelo disciplínu a sebazaprenie, ale vďaka Božej pomoci sa môj zoznam stal pevnou súčasťou rannej modlitby. Stále mi však pripadalo neprirodzené prednášať Bohu nejaký súpis prosieb a neustále ho opakovať. Až neskôr mi došlo, že verní Boží ľudia nepristupovali k Bohu úradníckym spôsobom. Ako kedysi povedal môj otec: modlitba nie je to isté, ako keď si klient prinesie na úrad žiadosť. V tom prípade by naozaj bolo čudné, ak by tú istú žiadosť musel nosiť neustále dookola.
Ako prechádzam modlitbami v Biblii, stále viac vnímam, že v nich nešlo ani tak o zoznam žiadostí, ako o stretnutie so živým Bohom. Pekne to vyjadril žalmista Dávid, keď hovorí, že stretnutie s Bohom je ako prebývanie v Božom dome (Ž 27,4). Najviac mi k tomu sedí predstava spoločného domáceho stolovania, pri ktorom sa môžem s Bohom nenútene zhovárať. V takomto poňatí už modlitba nevyzerá ako prinášanie žiadosti na úrad, ako pripomínanie Bohu, na koho alebo čo by nemal zabudnúť. Ak sa s niekým radi stretávame a v domáckej atmosfére sa zhovárame o veciach alebo o ľuďoch, na ktorých nám obom záleží, potom ani jednému z nás nevadí zhovárať sa o tom opakovane. Dokonca nás to k tomu ťahá stále viac.
Pri takomto stolovaní s Bohom sa tiež učím trpezlivosti. Nie vždy je užitočné nasilu žiadať, aby Boh prehovoril, aby dával okamžité odpovede. Keď som začala v mojich modlitbách vyslovovať prosby, nič to nezmenilo na mojej pevnej dôvere, že Boh vie, čo je pre nás najlepšie. On vie aj to, kedy a koľko informácií nám môže zveriť, aj v tomto je ku nám veľmi láskavý. Veď uniesť priamu Božiu reč nebolo ani v biblických časoch práve jednoduché, svoje by o tom vedel rozprávať Mojžiš, starozákonní proroci a možno aj apoštol Pavol…
Bez sejby nebude žatva
Ešte stále je modlitba pre mňa tak trochu tajomstvom. Ešte ma čaká veľa hľadania a skúmania, ale učím sa postupne, za pochodu. Chcem povzbudiť aj vás, ak náhodou zápasíte s modlitbou alebo máte akékoľvek iné otázky o živote s Bohom, neprestávajte hľadať a skúmať - predovšetkým v Božom slove. A keď objavíte veci, ku ktorým nás Božie slovo jednoznačne vyzýva, skúšajte ich uviesť do praxe, aj keď možno celkom nerozumiete.
Bude to chcieť námahu a čas, možno disciplínu a sebazaprenie, možno padanie a opätovné vstávanie, ale určite to bude stáť za to. Veď aj taký roľník, ak sa chce dopracovať ku kvalitnej a bohatej žatve, nezaobíde sa bez poctivej sejby, bez vytrvalej práce, či trpezlivého čakania na dážď od Hospodina…