Bola to ťažká otázka, ktorá sa ma bytostne dotýka, keď vidím mojich vážne chorých rodičov. Ale vedela som, že jej otázka je úprimná a očakáva úprimnú odpoveď, odpoveď od človeka, ktorý sa hlási k viere v Boha. Ona sama je pracovníčkou v zariadení pre seniorov a vie veľmi dobre, o čom to je. Obzvlášť v tejto ťažkej dobe, keď majú mnohí starkí nielen fyzické trápenie, bojujú s rôznymi chorobami, ale kvôli pandémii musia znášať aj dlhodobé odlúčenie od zvyšku rodiny a kopu ďalších obmedzení.
Je ťažké nájsť odpoveď na otázku, prečo Boh niektorých povoláva k sebe bez bolesti, a iných nechá prechádzať trápením, ktoré z ľudského pohľadu možno nedáva zmysel. Obzvlášť, ak hovoríme o Jeho verných, spasených… Jediné, čo som mohla v tej chvíli naozaj úprimne svojej priateľke povedať, bolo, že nemám na to odpoveď, mám len dôveru v Boha, že On vie a má to v rukách.
Nastav moje myslenie
Je veľa ďalších vecí na tomto svete aj v mojom vlastnom živote, na ktoré nepoznám odpoveď. Často sa stáva, že prežívame veci, ktoré nemôžeme ovplyvniť ani zmeniť a nedokážeme im ani porozumieť. Môžeme len nejako cez ne prejsť. Privilégiom veriaceho človeka je, že na takéto situácie nie je sám, že ich smie predkladať Bohu. Prosba o to, aby mi Boh dal silu zvládnuť ťažké chvíle, je určite na mieste a často ju vyslovujem. No v poslednej dobe mi v ťažkých situáciách pomáha ešte jedna modlitba: „Bože, prosím, nastav správne moje myslenie.“
Skúmaj moje srdce
Snaha o zmenu myslenia, hľadanie správneho postoja srdca nie je len psychologický efekt. Je to vec, o ktorej hovorí Biblia už v Starom zákone. Už žalmista Dávid si uvedomoval, že na postoji srdca a mysle veľmi záleží. Práve srdce a myseľ nám môžu v našom trápení pomôcť alebo ho naopak skomplikovať, môžu nám brániť pohnúť sa z miesta. Dávid vedel aj to, že často svojmu vnútru my sami nerozumieme a nevieme, či a kde robíme chyby. A preto prosil Boha: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!“ (Žalm 139,23-24)
Niekedy sa po vyslovení takejto modlitby trochu bojím, kam ma to zavedie. Ale napriek tomu sa snažím nedávať Bohu žiaden „návod“, na ktorý smer by mal moje zmýšľanie otočiť. Keď nechávam skúmanie a korekciu môjho srdca úplne na Neho, práve vtedy objavujem pohľady a postoje, ktoré mi prinášajú skutočnú úľavu a pomoc. Niekedy to môže byť rýchla premena a inokedy naopak dlhý proces, sprevádzaný bolesťou a slzami. Ale jeho výsledok ma vždy posunie aspoň o kúsok vpred tým správnym smerom.
Drž ma v svojej blízkosti
V Starom zákone je viac miest, ktoré hovoria o správnom nastavení srdca a aj o tom, že takéto nastavenie môže urobiť jedine Boh. Ako povedal žalmista Asaf: „Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som…“ (Žalm 73,16-17)
Len v Božej prítomnosti dokážeme správne porozumieť. Aj keď nie vždy v plnosti, ako by sme si priali. Niekedy mi Boh po vyslovení mojej modlitby naozaj ukáže zmysel vecí, ktoré sa okolo mňa dejú. Pomôže mi porozumieť a nájsť jasnú cestu. No často sa stáva, že mi takúto jasnú odpoveď nedá. Dá mi však pocítiť istotu, že On vie a má to pod kontrolou. A často mi prinesie úľavu tým, že mi ukáže veci z inej perspektívy, ktorú by som si ja sama zrejme nezvolila.
Ukáže mi napríklad, nad ktorými vecami treba prestať premýšľať a o ktoré odpovede naopak zabojovať. Ktoré obrazy v mojej mysli treba prestavať alebo úplne zbúrať a nahradiť novými. Alebo mi ukáže, čo na danej udalosti môže stáť za vďačnosť, ako by sa dala využiť pri budovaní môjho vlastného života alebo čo môže priniesť do životov iných… Alebo môj pohľad zameria priamo na Neho samotného a na Domov, ktorý mám už teraz pripravený v Jeho prítomnosti. A vtedy moje otázky zrazu začnú strácať na sile alebo celkom miznú.
Ty unesieš všetko
Nech už nám Boh prinesie akékoľvek odpovede alebo zmeny v našej mysli, je dobré prichádzať s naším srdcom práve k Nemu. Opäť si požičiam Dávidove slová: „Len v Bohu sa moja duša upokojí… Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.” (Žalm 62)
Boh je zdrojom tej najväčšej múdrosti a najlepšie vie, koľko nám z nej môže zveriť a ten zvyšok On sám bezpečne unesie namiesto nás. Podobne, ako kedysi vysvetľoval múdry otec svojmu malému dievčatku menom Corrie ten Boom:
„Vynesieš tú tašku z vlaku, Corrie?“
„Je veľmi ťažká,“ povedala som.
„Áno,“ prisvedčil. „A bol by to naozaj biedny otec, ktorý by žiadal od svojho malého dievčatka, aby nieslo taký náklad. Tak je to aj s odpoveďami. Niektoré poznatky sú pre dieťa príliš ťažké, budeš mi musieť dôverovať, že zatiaľ ich unesiem za teba.“
(Z knihy: Útočište, autorka: Corrie ten Boom)