Pravdivý obraz človeka
Začneme slovami apoštola Jakuba, ktorý píše: Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený… (Jk 1,21-25)
Zrkadlo srdca
Apoštol Jakub tu k pohľadu do zrkadla prirovnáva počúvanie Božieho slova. Z uvedeného textu však vidieť, že tu nejde o bežné zrkadlo, aké poznáme z nášho každodenného života.
Ako prvé treba uviesť, že pri počúvaní alebo čítaní Božieho slova nebudeme vidieť svoju vonkajšiu podobu. Zo širšieho kontextu Jakubových slov vyplýva, že tu nehovorí o telesnom vzhľade alebo odeve dotyčného, ale o jeho správaní. Aj z iných miest Biblie sa dozvedáme, že Bohu viac záleží a viac poukazuje na stav nášho vnútra, než na náš zovňajšok. Keď Samuel kedysi hľadal pre Izrael kráľa, Boh sám sa takto vyjadril: „…ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ (1Sam 16,7)
Zrkadlo, ktoré udáva trend
Po druhé, apoštol Jakub nezostal len pri počúvaní slova, ale dôraz dáva aj na jeho uskutočňovanie. Božie slovo totiž neukazuje len aktuálny stav, ale zároveň dáva rady, ktoré by sme mali v našich životoch aktívne uplatňovať. Len vtedy nám môže priniesť skutočný úžitok, spasenie našej duše a premenu nášho srdca. Preto pozerajme do tohto zrkadla veľmi pozorne.
Predovšetkým v ňom nájdeme prvý, základný krok, ktorý naše srdce potrebuje urobiť, aby sa jeho premena vôbec mohla začať. Ako píše apoštol Pavol: … od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu… (2Tim 3,15a) Zo všetkého najskôr potrebujeme spásu – potrebujeme sa vzdať doterajšieho hriešneho spôsobu života, odovzdať Bohu naše staré srdce a dovoliť Mu, aby nám daroval srdce úplne nové. V očiach sveta sa možno spôsoby starého srdca zdajú byť „in“, ale skutočnou pravdou je, že v ňom nie je nič hodnotné, nič pekné, ani hodné opravy. Boh ho vidí takto: Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. (Mk 7,21-22) Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné… (Jer 17,9)
Až keď získame nové srdce, môžeme a aj potrebujeme pracovať na jeho budovaní. V Božom slove nájdeme mnoho dôležitých usmernení, podľa ktorých môžeme svoje srdce upravovať. Božie slovo je tou správnou normou, s ktorou sa môžeme porovnávať: Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2Tim 3,16-17)
Pravdivý obraz Boha
To nás privádza k ďalšej myšlienke. V Písme nenachádzame len pravdu o človeku, respektíve o jeho srdci, ale ešte viac pravdu o Bohu a Ježišovi Kristovi. Lebo bez poznania Boha a viery v Ježiša Krista niet ani spasenia a premeny srdca. Ako hovorí zvyšná časť vyššie spomenutého verša: … od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista. (2Tim 3,15)
Aby sme mohli niekomu veriť, potrebujeme o Ňom aspoň niečo vedieť. Dnes sa nám Boh i Jeho Syn predstavujú predovšetkým v Písme. Práve v Písme môžeme najlepšie spoznávať, aký náš Boh a Spasiteľ skutočne je, ako nás napriek nášmu hriešnemu srdcu miluje, čo vykonal pre našu záchranu od večnej smrti, čo všetko pre nás ešte stále koná, čo pre nás pripravil, a tiež čo od nás očakáva. Sám Pán Ježiš povedal: Skúmate Písma… a práve ony svedčia o mne. (Jn 5,39)
Zrkadlo, ktoré mení životy
Pozorovanie Boha a nášho Spasiteľa v tomto zvláštnom zrkadle má aj zvláštny účinok. Ako sme už spomenuli, toto zrkadlo nám dáva rady, ako získať nové srdce a ako ho budovať. Nie je to však len také hocijaké budovanie, len kozmetické úpravy. Keď pozorne hľadíme na nášho Pána a uplatňujeme v praxi Jeho slová, budeme sa postupne meniť na Jeho obraz. Keď prejdeme prvým krokom pokánia a spásy, náš nebeský Otec nám postupne dáva možnosť zakúšať stále viac z Jeho slávy a zároveň je Jeho výslovným prianím, aby sme v našom živote viery nestagnovali, ale rástli do Kristovej podoby. Nakoniec sa my sami staneme zrkadlom, ktoré bude odrážať podobu a slávu nášho Boha.
Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. (2Kor 3,18)
Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. (Rim 8,29)
Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. (1Kor 13,12)
Pravdivý obraz nepriateľa
Okrem poznania nášho srdca a pohľadu na Boha potrebujeme vedieť niečo aj o našom nepriateľovi, ktorého útokom sa žiadne nové srdce nevyhne. Pravú tvár nepriateľa opäť uvidíme v Božom slove. Ono nám v tejto veci dáva mnohé cenné rady, ktoré nikde inde nenájdeme.
Zrkadlo, ktoré víťazí
Môžeme sa dočítať o tom, do akého boja sme postavení a ako sa na boj s nepriateľom pripraviť. Spomeňme napríklad slová apoštolov Pavla a Petra: Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu… (Ef 6,10-20) Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral… (1Pt 5,8)
Ale toto zrkadlo má zároveň moc naše boje s nepriateľom aj vyhrávať. Práve Božie slovo je jednou zo zbraní, ktoré spomína apoštol Pavol pri Božej výzbroji: Vezmite si… meč Ducha, ktorým je Božie slovo. (Ef 6,17) Príkladom nám je Pán Ježiš, ktorý sa satanovi postavil zoči-voči práve využitím Božích slov (Lk 4,1-13). Študujme teda Božie slovo veľmi pozorne a ukladajme si ho do pamäte a do srdca, aby nás mohlo v pravej chvíli ochrániť a odohnať nepriateľa.
Zrkadlo potrebuje správne svetlo
V súvislosti so zrkadlom musíme spomenúť ešte jednu dôležitú vec: zrkadlo potrebuje dostatok správneho svetla. Len vtedy bude odrážať verný obraz a bude mať tú správnu moc meniť nás.
Apoštol Ján hovorí, že tým najdokonalejším svetlom je sám Boh: Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. (1Jn 1,5) Na inom mieste Ján píše, že Boh v podobe Svätého Ducha dáva možnosť vidieť pravdivý obraz vecí a skutočností: Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy. (Jn 16,13)
Zároveň len Boh je ten, ktorý nás do svojho svetla môže uviesť: Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach… (2Kor 4,4) Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla. (1Pt 2,9)
A jedine Boh nás vo svojom svetle môže aj udržať: Ak chodíme vo svetle, ako on je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. … Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. (1Jn 1,7-9) Sme nedokonalí ľudia, ktorým sa stáva, že opätovne padajú do hriechu. Tým síce nestrácame spasenie, ale môžeme stratiť správny smer cesty. Pôsobením hriechu sa dostávame do tieňa, v ktorom nie je dobrá viditeľnosť. Ale Boh je ten, ktorý nás od hriechu, ak ho vyznávame, očisťuje a umožňuje nám tak zostávať v Jeho dokonalom svetle.
Zrkadlo je dočasným predobrazom
Ďakujme nášmu Bohu za to, že nám poskytol takéto zvláštne a vzácne zrkadlo, kde môžeme spoznávať pravdu o sebe samých, pravdu o Ňom a aj pravdu o nepriateľovi. Ďakujme za zrkadlo, vďaka ktorému môžeme nachádzať spásu duše, meniť sa do tej správnej podoby, odrážať Božiu slávu a vyhrávať ťažké duchovné boje. Ďakujme aj za to, že nám Boh dáva dostatok svetla, aby sme v ňom videli všetko, čo potrebujeme nateraz vidieť.
A to aj keď je to „len“ zrkadlo, len dočasný, nedokonalý predobraz toho dokonalého. Tá pravá nádherná skutočnosť o Bohu, o duchovnom svete a o tom, aké to raz bude v Božej prítomnosti, na nás ešte len čaká: Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. (1Kor 13,12)
Autor: Ján Číž
(uverejnené v časopise Živé slovo 3/2021)