Dnes sa čítal v zbore text z evanjelia Lukáša 7,2-10 a z uvažovania nad ním som si poznačila zopár myšlienok. Najskôr ale spomínaný text Písma:
2 A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.
3 A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.
4 A oni prijdúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,
5 lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.
6 A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,
7 a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.
8 Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.
9 Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.
10 A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.
Vo veršoch 3-5 ľudia zo stotníkovho okolia svedčili o ňom, že je hoden, aby mu Pán Ježiš pomohol, hovorili o stotníkových zásluhách a skutkoch. Ale stotník sám o sebe nič také nehovorí. Nevyťahuje pred Pánom Ježišom svoje zásluhy a skutky, nechváli sa, nepripomína svoje kvality - práve naopak - hovorí, že nie je hoden, aby Pán Ježiš k nemu išiel (verš 6).
Pri týchto slovách som sa na chvíľu zamyslela, ako je to v mojom živote. Nie je to často presne naopak? Neprichádzam k Pánovi v nádeji, že si všimne moje kvality, skutky a zásluhy? Nemám občas túžbu sa pochváliť: "tak Pane, tu ma máš, pozri, čo dobé som pre Teba a Tvoj ľud urobila..."? A iní čo o mne hovoria? Majú ma za čo pochváliť? Majú čo dobré o mne povedať? Nepokrivkáva moja povesť za tým, čo ja sama o sebe prehlasujem?
Myslím, že tento príbeh ukazuje, ako to má v praxi vyzerať. Myslím si, že takto je to správne, keď ja sama sa cítim nehodná pred Bohom, a ak je nejaká chvála, tak má prísť od druhých. Chcela by som mať medzi ľuďmi takú povesť ako tento stotník, a pritom zostať pokorná a skromná pred Bohom. Ťažká to úloha...
A na záver ešte jedna myšlienka z veršov 9-10: Pán Ježiš si všetko vypočul, ale nijako sa k zásluhám a skutkom stotníka nevyjadril. Neuzdravil jeho sluhu pre tieto skutky. Vyzdvihol jednu jedinú vec - jeho VIERU.