Máme tu prvý deň nového roku. Včera som tak trochu bilancovala a... nechcem povedať, že hodnotila. Naučila som sa, že to, čo ja vidím mojimi očami, môže z Božieho pohľadu vyzerať celkom inak. Takže by bolo dosť odvážne triediť veci na dobré a zlé, pretože by to mohlo viesť aj k mylným záverom.
Skôr som včera len tak sumarizovala, čo všetko sa za minulý rok udialo a ako to ovplyvnilo môj život. Nebolo to vždy jednoduché, ale nech už sa dialo čokoľvek, tak ma minulým rokom sprevádzal verš Izaiáš 48,17:
„Ja som Hospodin, tvoj Boh. Učím ťa, čo ti osoží, vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.“
Tento verš mi vôbec nevysvetľuje, prečo sa diali veci, ktoré sa diali, ale dáva mi istotu a pocit bezpečia, že som na správnej ceste a že neminiem cieľ. (Teraz, keď to píšem, to vyzerá tak jednoducho, ale verte mi, v praxi to bolo oveľa ťažšie.)
Ale dnes sa už nechcem toľko obzerať späť, je čas pozerať dopredu. Prajem vám vstup do nového roku s nádejou v srdci. Prajem vám, aby ste našli čas a odvahu pre veci, ktoré sú naozaj dôležité. A občas všetko pustite z rúk a len tak sa poprechádzajte a obdivujte tú nádheru, ktorou nás náš Stvoriteľ obklopil...