Veda a zázraky prírody

Vynálezy

Človek túži po nových veciach. Kedykoľvek vznikne nejaký problém, začne o ňom intenzívne premýšľať, hneď hľadá riešenie. Štatistiky patentových úradov to jasne dokazujú, napr. knižnica nemeckého patentového úradu v Mníchove patrí k najväčším technickým odborným knižniciam sveta. Má 800 000 zväzkov a obsahuje 16,5 milióna patentových spisov z celého sveta. Medzi vynálezy patria aj také veci, ktoré dnes vnímame ako samozrejmosť - lietadlo, počítač alebo telefón, či rôzne princípy a metódy, ktoré hlboko zmenili svet a sú užitočné pre náš každodenný život.

Vynálezom mikroskopu bola medicína postavená na celkom inú základňu. Louis Pasteur až pomocou neho zistil, že pôvodcami chorôb sú určité mikroorganizmy. A len pred 100 rokmi objavil Robert Koch bacil tuberkulózy a pôvodcu cholery - mikrób Vibrio, čím zahájil víťazný boj so zhubnými epidémiami. V roku 1895 objavil Wilhem Conrad Röntgen lúče, ktoré neskôr po ňom aj pomenovali. Vďaka nim bolo zychránených veľa ľudských životov. Vynálezom vláknovej optiky sa dostávame ešte ďalej - lekári môžu pozorovať naše vnútro, a tak nájsť ukryté choré miesta. Použitím počítačovej tomografie dokonca môžu trojrozmerne zobraziť všetky orgány ľudského tela.

K najvýznamnejším a najrozšírenejším vynálezom minulého storočia však určite patrí počítač. Rýchlo sa uplatnil vo všetkých oblastiach vedy i hospodárstva, stal sa súčasťou každodenného života mnohých z nás. Dnešné mikropočítače majú oveľa väčšiu výkonnosť ako stroje, ktoré pred štyridsiatimi rokmi zapĺňali celú veľkú miestnosť. Výkonné počítače dokážu urobiť niekoľko miliárd operácií za sekundu. V súčasnosti sa počet prvkov na čipe každé dva roky zvdvojnásobuje. Ďalšiu miniaturizáciu a pracovnú rýchlosť počítačov možno len ťažko odhandúť.

Zázraky prírody

- alebo čo nie je zapísané na žiadnom patentovom úrade

Celá živá príroda, ktorá nás obklopuje, je plná zázrakov, dokonalých štruktúr, technických vynálezov, predivných inštinktov a prejavov života. Stačí sa len dobre poobzerať:

• Ďateľ udiera zobákom do stromu rýchlosťou 25 km/h a nedostane otras mozgu. Jeho mozog je voči otrasom odolný.
• Kolibríky potebujú nektár z kvetov ako vysoko účinnú "pohonnú látku". Mávajú krídlami až 80-krát za sekundu a to im umožňuje ostať "visieť" bez pohybu pred kvetom. Keby mal človek prijať toľko energie, musel by každý deň zjesť 150 kg potravín.
• Niektoré ryby žijú v hĺbke 10 000 metrov, teda v bsolútnej temnote. Na svojom tele majú svetielka, ktoré premieňajú energiu so 100% účinnosťou na svetlo. Aj svätojánska muška, či iný hmyz, dokáže vyrábať studené svetlo so 100% účinnosťou. Napĺňa nás to obdivom a závisťou, veď elektrická výbojka premení na svetlo iba 10% privádzanej energie, ostatná sa mení na teplo. Aj keď veda prenikla do tajomstiev tohoto chemického deja, doteraz sa jej nepodarilo podobný zdroj studeného svetla zostrojiť.
• Veľa živočíchov je vybavených takými citlivými receptormi, o akých sa človeku ani nesnilo. Napríklad had dokáže zaregistrovať teplotné zmeny 0,001°C a aj v úplnej tme určí smer, odkiaľ takéto teplo prichádza. Nenápadný cvrček zase dokáže zachytiť celkom nepatrné zvuky, aké zachytia len tie najcitlivejšie prístroje. Napríklad na našom území dokáže zaregistrovať otrasy pôdy vyvolané zemetrasením na brehu Tichého oceánu.
• Krídla kobylky tvoria dvojité chitínové blany s hrúbkou 0,003 mm - rovnako hrubú stenu majú napr. mydlové bublinky. Jeden štvorcový meter týchto blán by vážil asi 2 g. A pritom sú tieto krídla úžasne elastické, počas letu kmitajú asi 20-krát za sekundu. O takej hmotnosti môžu leteckí konštruktéri iba snívať.
• Fotosyntézou, ktorá prebieha v každom zelenom liste, sa premieňa slnečné svetlo na chemickú energiu. Nijakému chemikovi sa tento geniálny proces premeny energie ešte nepodarilo napodobniť.
• Obilie vytvára dlhé, tenké, no pružné steblo s klasom na jeho konci. Výškové stavby po celom svete sú len úbohými napodobeninami ich skvelej konštrukcie. Keby chcel človek skonštruovať podobnú stavbu, musela by to byť 200 m vysoká trubica s priemerom 1 m, na jej vrchole by bol malý rodinný dom.
• Kvety sa väčšinou otvárajú a zatvárajú v určitý čas dňa. Nikto nechápe, prečo a ako tieto kvetinové "hodiny" pracujú. Slávny botanik Linné si na záhrade vysadil celý kvetinový orloj, a tak mohol určovať čas podľa toho, ako sa rôzne kvety otvárali.
• Ľudské srdce má denne 100 000 kontrakcií, čo je 2,5 miliardy za 70 rokov. Zásobuje krvou husto rozvetvenú sieť tepien, žíl a kapilár v celkovej dĺžke 2500 km - to je vzdialenosť z Paríža do Moskvy.
• V živých organizmoch je všetka dôležitá informácia obsiahnutá v génoch - predstavuje tak úžasné majstrovské dielo miniaturizácie. Celé poznanie ľudstva zhrnuté v knihách by sa vošlo do 0,01 mm kubického genetického materiálu. Gény uchovávajú všetky dedičné informácie mnohých predkov a určujú charakteristické vlastnosti budúcich ľudí v nepredstaviteľne malom množstve hmoty. Keby bolo možné zhromaždiť všetky gény "zodpovdné" za zrodenie všetkých ľudí na celom svete, vošli by sa do dvoch náprstkov.

Logický záver

Keď sa pozrieme na svet, ktoý nás obklopuje, na úžasnú rozmanitosť, krásu a jedinečnosť života, keď sa zamyslíme nad zákonitosťami a súvislosťami všetkých vecí, napadne nás otázka: Okiaľ sa to všetko vzalo? Kde to má začiatok a kam to všetko speje? Veľa ľudí na túto otázku odpovedá: to všetko stvorila matka príroda. Ateisti tvrdia, že život povstal z neživej hmoty sám od seba - náhodou sa začal vyvíjať a rozširovať po celej zemi. Trvalo to milióny rokov. Z pozorovania príroby však možno jednoznačne odvodiť, že nemohla vzniknúť sama od seba, že za ňou stojí pre nás nepochopitľná, neviditeľná, vysoko inteligentná bytosť. Veľa mysliteľov i vedcov to dosvedčuje.

Aristoteles: Boh, ktorý je neviditeľný pre každú smrteľnú bytosť, je viditeľný vo svojich skutkoch.

Platón: Svet musel mať nejaký pôvod. Týmto pôvodom je večný Stvoriteľ.

Cicero: Nebo a jeho hviezdy ukazujú najjasnejšie, že sú riadené božstvom, ktorého múdrosť presahuje ducha ktoréhokoľvek človeka.

J. J. Rousseau: Rozmýšľam o svetovom poriadku, aby som Ho neprestajne obdivoval a zbožňoval: múdreho Stvoriteľa, ktorý sa v ňom zjavuje.

I. Kant: Rozum sa právom zhrozí pri myšlienke, aby sa to všetko pripisovalo náhode. Dve veci napĺňajú myseľ obdivom a úctou: hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v srdci.

J. von Liebig: Len ten pozná múdrosť a veľkosť Stvoriteľa, kto sa snaží vyčítať jeho myšlienky z obrovskej knihy, ktorú nazývame príroda.

Je nepochopiteľné, že ľudia nevidia alebo nechcú vidieť stopy Stvoriteľa a veria len v akúsi náhodu. Pritom len sám Boh a jeho Slovo - Biblia, nás môže s istotou informovať o pôvode stvorenia, o jeho zákonitostiach a význame, jeho cieľoch a zmysle. Ak bude človek úprimne čítať Bibliu a starostlivo pozorovať prírodu, môže dôjsť k poznaniu, že Boh existuje. Odrazu mu spadne z očí závoj a on sa začne na svet pozerať inak.

Nebesia rozprávajú slávu silného Boha a dielo jeho rúk

oznamuje obloha...

(Biblia, Žalm 19,2)

(text upravený podľa knihy B. Balcara "Tajomstvo života",
zdroj: BTM - Bratislavská tlačová misia)



Ak vás zaujíma táto téma, nádhera a precízna dokonalosť prírody, otázka stvorenia alebo evolučnej teórie, tak vám môžem odporučiť dve zaujímavé knihy:

Prof. E. H. Andrews - Od ničoho k prírode

pár slov z úvodu tejto knihy:

"Táto kniha o stvorení a evolúcii bola adresovaná hlavne mladým ľuďom. Zvolil som preto čo najjednoduhší jazyk. Kde sa nedalo vyhnúť technickým pojmom, pokúsil som sa ich vysvetliť. Pre mladých čitateľov bude pomocou jednak častá obrazná reč a slovné ilustrácie a tiež 40 diagramov a fotografií.

Po týchto vetách musím dodať, že nikdy som nepodceňoval inteligenciu detí a dospievajúcich! Preto som bez obáv použil niektoré závažné dôkazy a zaoberal sa problémami, ktoré bývajú prehliadané v knihách tohoto druhu. Predpokladám, že kniha zaujme aj dospelých a radi si ju prečítajú. Siahnu po nej najmä tí, ktorí neabsolvovali žiadne vedecké štúdium. Pokúsil som sa načrtnúť presný, aj keď zjednodušený obraz o tom, čo evolučná teória vlastne učí. Vyžaduje to však od čitateľa pozorné sledovanie mnohých presvedčivých argumentov, ktoré sa objavujú proti Darwinovej teórii a celej filozofii evolúcie. Medzi čitateľmi sa určite nájdu aj takí, ktorí sú vedecky erudovaní a môžu byť presvedčení o pravdivosti evolúcie. Verím, že aj oni nájdu na týchto stránkach mnoho materiálu na rozmýšľanie..." (Edgar Andrews)

Werner Gitt, K. H. Vanheiden - Kdyby zvířata mohla mluvit

pár slov z úvodu a obálky knihy:

Zvířata disponují vskutku účinnými komunikačními systémy, aby se navzájem dorozuměla. Nemohou s námi ale rozmlouvat v lidské řeči. Proro se autoři postavili do role jejich zástupců a stali se jejich mluvčími. Předkládaná kniha není ani suchou literaturou faktu ani vědeckým pojednáním, nýbrž zaujatým "dialogem" několika tvorů s námi lidmi.Možné otázky kladou zvířata sama a odpovídají na ně v myšleném rozhovoru. Touto metodou předkládají autoři látku čtivě, živě a poutavě - a přece vědecky přesně. Záměrem knihy je, aby oslovila co největší okruh čtenářů - mladé i dospělé, odborníky i laiky.

"Avšak dobytka se zeptej, poučí tě, nebeského ptactva, ono ti poví,
poučí tě i křoviska země, mořské ryby vyprávěti ti budou.
Kdo z nich všech by nevědel, že ruka Hospodinova to učinila
a že v jeho ruce je život všeho, co žije, duch každého lidského tvora."
(Jób 12,7-10)