venované priateľomV Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby. Viseli na oboch koncoch palice, ktorú nosil na krku. V jednej z nádob bola prasklina, naproti tomu tá druhá bola dokonalá a vždy niesla plnú mieru vody. Na konci dlhej cesty od potoka až k domu, mala prasknutá nádoba vodu už len do polovičky.
Takto to išlo celé dva roky, nosič vody priniesol domov každý deň už len jeden a pol nádoby vody. Samozrejme dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď to robila dokonale. Ale prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože bola schopná len polovičného výkonu.
Po dvoch rokoch súženia oslovila pri potoku nosiča:
"Hanbím sa, pretože voda zo mňa vyteká po celú cestu domov."
Nosič jej takto odpovedal:
"Všimla si si, že kvety rastú len na tvojej strane chodníka a na druhej strane nie? To preto, že som vždy vedel o tvojom nedostatku a na tvoju stranu cesty som rozsieval semená kvetov. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvety, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, tak by táto krása nemohla rozžiariť môj domov."
Všetci máme svoje chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Ale tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život tak veľmi zaujímavým a vzácnym. To nás vedie k tomu, aby sme aj druhých prijímali takých, akí sú. Stačí len nájsť to dobré a jedinečné, čo sa v nich ukrýva.
Prajem pekný deň všetkým mojim jedinečným hlineným nádobám - mojim priateľom :)
(zdroj: prišlo mi mailom)