Včera poobede som si pozrela veľmi dobrý film s názvom Život je krásny. Podľa samotného názvu by som nikdy neuhádla, že sa jedná o príbeh z obdobia nacizmu, ktorý sa z časti odohráva v koncentračnom tábore. Taliansky čašník Guido, prekypujúci energiou a neustále hýriaci bláznivými nápadmi, očaril mladú učiteľku Doru. Tá sa napokon zaňho vydala a narodil sa im syn Giosue. Lenže potom prišli ťažké časy. Guido bol Žid a preto ho aj s malým Giosuem deportovali do koncentračného tábora.Guido ani teraz nestrácal svoj humor a pozitívny pohľad na svet. Aj keď to muselo byť obrovsky ťažké, zdá sa, akoby Guido zvládal situáciu absolútne pokojne a s nadhľadom. Všetko to robil pre svojho malého syna, ktorého chcel za každú cenu uchrániť pred hrôzami nacizmu. A preto predstieral, že pobyt v tábore je vlastne hra a ak malý Giosue nazbiera dosť bodov, tak vyhrá hlavnú cenu. Guido nakoniec zomrel, ale zanechal obrovský dar svojmu malému chlapcovi...
Vo filme je množstvo veselých a bláznivých momentov, určite sa nasmejete, ale v niektorých momentoch potečú aj slzy. Je to naozaj fantastickým spôsobom spracovaný vojnový film.
Tento film získal troch oskarov a bol nominovaný na ďalších štyroch. V roku 1998 dostal ocenenie za najlepší neamerický film roku. V hlavnej úlohe účinkuje Roberto Benigni, ktorý tento film aj režíroval. Taliansko, 1997
Ja som tento film videla už dvakrát, ale rada si ho pozriem znova.
