Potrebujeme Boha, ktorý vie, čo to znamená radovať sa, ale aj plakať. Ktorý vie, čo je to dúfať a byť aj sklamaný. Ktorý vie, ako je to milovať. Ako je to báť sa. Ako je to namáhať sa, snažiť sa o niečo, a zažiť aj neúspech. Ktorý vie, čo to je byť hladný, smädný, trpieť, byť osamelý.
Ak je Boh len niekde tam hore, bezpečne vzdialený od bolestí nás ľudí, potom pre nás dole nemá až taký význam. Ale Božie slovo, Biblia, nám zvestuje, že Boh nie je kdesi ďaleko, kdesi hore, ale je blízko. Dokonca je nám bližšie, než si mnohokrát myslíme. Keď sa Pán Ježiš narodil, tak dostal meno Emanuel, čo znamená „s nami Boh“. A pretože má dvojaký pôvod – má pôvod Božský aj ľudský, tak je s nami dvojakým spôsobom. Je s nami ako človek, a je s nami aj ako Boh.
Čo to znamená, že je s nami ako človek? Hovorí sa, že len človek človeku rozumie. Tak ako človek nevie, ako je to byť Bohom, aj keď je stvorený na Boží obraz, máme možno pocit, že ani Boh nevie, aké je to byť človekom, i keď nás stvoril. Ale Boh sa v Ježišovi Kristovi stal jedným z nás, preto nikto nemôže povedať na adresu Boha: „Ty nevieš, čo je to báť sa, ty nevieš čo je trpieť. Ty nevieš ako je to, túžiť po niečom. Ty nevieš aké je to, sklamať sa.“ My nemôžeme Bohu povedať: „Ty nevieš, čo to je plakať, trpieť hladom, smädom. Ty nevieš, čo to je stratiť blízkeho človeka. Ty nevieš čo to je byť sám a opustený.“ Boh sa stal človekom, bol jedným z nás. Z vlastnej skúsenosti vie, aké to je. On si ľudský život sám odžil. Pozná ho z vonka aj zvnútra. Jemu nie je nič ľudské, okrem hriechu, cudzie.
On je s nami aj ako Boh. Lebo my nepotrebujeme len to, aby nám niekto rozumel, aby nás poľutoval, ale potrebujeme niekoho, kto by nám aj pomohol. Potrebujeme niekoho, kto by urobil viac, ako môžeme urobiť my ľudia. To prvé, čo potrebujeme je, aby nám niekto zložil naše bremeno hriechu. To nemôže spraviť žiaden človek, ale Boh áno. Nikto z ľudí nám nemôže dať pokoj, keď sme uprostred nepokoja, ale Boh áno. Nikto nám nemôže dať skutočnú radosť, ktorá nie je len chvíľkovým rozptýlením, ale takú naozajstnú vnútornú radosť. To môže iba Boh. Nikto z ľudí nám nemôže dať zmysel života, ktorý nás uspokojí, ale Boh áno. Nikto nám nemôže dať nádej, takú ktorá nekončí hrobom, ale ide ďalej, ale Boh áno. On nám môže dať lásku, ktorá miluje nepriateľov. Nikto nám nemôže dať silu žiť, keď sa nám už nechce žiť pre mnohé utrpenie a bolesť, ale Boh áno.
On je Emanuel – „s nami Boh“. A bude s nami až do konca. Pán Ježiš povedal: „Ja som s vami až do konca sveta.“ (Matúš 28,20) Kresťanstvo je o vzťahu. Je to vzťah, do ktorého nás Pán Boh pozýva. Nás ľudí, aby sme boli s Ním, mohli sa s Ním zdieľať, hovoriť s Ním, mohli sa u Neho vyžalovať a mohli od Neho očakávať potešenie a nádej.
(Zdroj: prepis kázne z Kresťanského zboru, Púchov, 31.1.2010)