Ako ste sa už možno dočítali na mojom blogu, mám dlhodobé chronické zdravotné problémy. Lekárska veda v tejto oblasti zatiaľ skôr tápe a funguje na princípe pokusov a omylov. Preto je prirodzené, že človek hľadá pomoc a zlepšenie kvality života kde sa len dá. Práve pri tomto hľadaní som narazila na liečbu homeopatiou. Počula som o nej len tak útržkovito rôzne informácie. Niektorí ju považujú za účinnú a bezpečnú, iní hovoria o absolútne neúčinnom a neškodnom nekonečne nariedenom lieku, ale sú aj takí, ktorí varujú pred okultizmom.Uvažovala som, že homeopatiu vyskúšam, považovala som to len za neškodné bylinky, veľmi silne zriedené - pri najhoršom by mi vôbec nezabrali, ale zároveň pri tak malej koncentrácii ani neuškodili. Ale predsa, nedali mi pokoj niektoré poznámky o okultizme, spojenom s týmto druhom liečby. Preto som sa rozhodla overiť si a podrobnejšie si preštudovať, o čo vlastne pri homeopatii ide. Prečítala som si niekoľko článkov, ktoré ma upozornili, že homeopatia vôbec nie je tak neškodná, ako som si myslela.
Dočítala som sa jednak o spôsobe, ako sa homeopatické lieky vyrábajú, čo už samo o sebe nesúhlasí s dnešnými poznatkami vedy. Ďalej zisťovanie, pre koho je ktorý liek vhodný tiež zaváňa prinajmenšom intuíciou, ak nie aj astrológiou či okultizmom. A tiež pôsobenie lieku nespočíva len v jeho účinnej látke (ktorá je niekedy tak nariedená, že tam už vlastne ani nie je), ale aj v predávaní informácie či akéhosi magnetizmu alebo podobných záležitostí do lieku vložených. Niektorí hovoria o uvoľnení akejsi duchovnej sily (vďaka neustálemu riedeniu a pretrepávaniu) z danej látky, ktorá potom môže pôsobiť na človeka. A nakoniec, samotné pozadie homeopatie vychádza od samých začiatkov skôr z duchovnej roviny, ako z fyzickej či biologickej. Ak si pozriete podrobnosti o zakladateľovi homeopatie Hahnemannovi, dozviete sa, že bol silne ovplyvnený viacerými duchovnými či filozofickými smermi, avšak ani jeden z nich nevychádzal od Boha. Hoci sa na Boha a Bibliu odvolával, Pána Ježiša Krista neuznával a dokonca verejne prezentoval svoju nenávisť voči Nemu. Čo sa týka princípu liečenia, homeopatia hlása niečo v tom zmysle, že pôvod všetkých ochorení je v duchovnej nehmotnej rovine, teda žiadne hmotné veci ako baktérie, vírusy atď., a preto treba aj liečenie zamerať na duchovnú rovinu, harmonizáciu duchovnej životnej sily. Viacej sa dočítate v priložených článkoch.
Najskôr som si myslela, že vyskúšať homeopatický liek, je len neškodnou záležitosťou. Ale po prečítaní týchto informácií mi to už také neškodné nepripadá. Ako úprimný kresťan viem, že Biblia okultizmus vyslovene zakazuje a varuje pred ním (5.Mojžišova, 18, 10-14). Neviem odborne posúdiť všetky detaily homeopatie, nie je mi to úplne jasné, nedokážem stopercentne povedať, kto má pravdu, ale ak je možnosť, že tam existuje aspoň malé riziko (a podľa doložených článkov je to riziko pomerne veľké), že sa človek môže dostať do stretu s mágiou či duchovnými mocami neposlanými od Boha, tak s tým nechcem mať nič spoločné. Vo svojom živote som poznala, že prvoradé je zostať v neporušenom vzťahu s Bohom, len potom sa môžu úspešne riešiť ostatné veci (aj zdravotné). Hoci by som veľmi chcela nájsť riešenie pre svoj zdravotný problém, za riziko porušenia spojenia s Bohom mi to nestojí. Ak poznáte Bibliu, tak určite viete, že zahrávať sa s mocami temnosti, hoci aj nevedome, je veľmi nebezpečná a zradná záležitosť...
Nižšie uvádzam jeden stručnejší článok v plnom znení. Ak chcete vedeť viac, môžete si prečítať ďalšie podrobnejšie články:
Okultné pozadie homeopatie (1)
Okultné pozadie homeopatie (2)
alebo svedectvo lekára a exhomeopatky:
Kalný duch homeopatie - MUDr. Štěpán Rucki, CSc.
Svedectvo (ex)homeopata - MUDr. Emília Vlčková
Homeopatia – veda, alebo mýtus?
(Zdroj: časopis Rozmer, www.sekty.sk)
Autori: ALEŠ FRANC, VLADIMÍR BÍBA
Homeopatiu založil ako novú liečebnú disciplínu nemecký lekár CH. F. S. Hahnemann (1755 – 1843). Už od začiatku ju považoval za protiklad klasickej medicíny, ktorú nazval alopatia a ktorú úplne zavrhol. Samotný názov homeopatia mal vyjadrovať, že ide o liečenie podobného podobným, teda o opak alopatie. Hahnemann sformuloval aj základné princípy homeopatie, na ktorých táto metóda stojí už dvesto rokov.
Zakladateľ a základné princípy homeopatie
Homeopatia vychádza z predstavy, že ľudský organizmus je ovládaný duchovnou „životnou silou" – Dynamis, ktorá riadi hmotné telo a ktorej porucha sa prejaví v tele ako choroba. Homeopatická liečba sa snaží ovplyvniť túto duchovnú „životnú silu" v predstave, že tak následne nastane uzdravenie aj fyzického tela. Homeopatická teória odmieta, že by príčina choroby mohla mať materiálny pôvod. Za pravých pôvodcov ochorenia považuje tzv. miazmy, inak povedané duchovné znečistenie. Hahnemann veril v existenciu troch základných duchovných chorôb: duchovného svrabu, duchovného syfilisu a duchovnej kvapavky, od ktorých sa vraj odvíjajú všetky iné ochorenia. Všetky choroby sú podľa neho len prejavom týchto základných duchovných, miazmatických chorôb. Homeopatia preto nekompromisne odmietla poznatky o tom, že niektoré choroby sú infekčné, vyvolané mikroorganizmami, a neskôr odmietla aj ďalšie objavy o hmotných príčinách chorôb. „Ochorenia ľudí nie sú spôsobené nijakými látkami, ani nezdravou matériou choroby, ale sú iba narušením duchovnej sily, oživujúcej ľudské telo", napísal Hahnemann. Aj dnes mnohí homeopati vidia v konkrétnych chorobách tela iba prejav základnej duchovnej choroby - duchovného svrabu.
Základným princípom homeopatickej liečby je princíp podobnosti, ktorý hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Tento „zákon" nadväzuje na staroveké a stredoveké mystické a magické náuky, ktoré sa pred Hahnemannom snažili využívať už napríklad pohanskí kňazi a liečitelia. Sám Hahnemann naň údajne prišiel takto: pri požití chinínovej kôry, ktorá sa používala pri liečbe malárie, spozoroval, že vyvolala podobné príznaky, akými sa táto malária prejavuje. Toto pozorovanie si, pravdepodobne inšpirovaný okultnými vedami, mylne vysvetlil, zovšeobecnil a na tomto omyle potom založil svoju metódu. Cieľom homeopatov je nájsť tzv. similimum, látku, ktorá u človeka po podaní vyvolá príznaky, veľmi podobné príznakom choroby daného pacienta.
Druhým homeopatickým zákonom je princíp nekonečne malých (tzv. infinitezimálnych) dávok. Podľa tohto zákona je homeopatický prípravok tým účinnejší, čím menej pôvodnej „účinnej" látky obsahuje, to znamená, čím je viac zriedený. Homeopatiká sa väčšinou pripravujú až také zriedené, že už neobsahujú ani jednu molekulu pôvodnej „účinnej" látky. Tento princíp vychádza z predstavy, že vlastným nositeľom účinku homeopatika je nehmotná, duchovná esencia, ktorá ovplyvní duchovnú „životnú silu" človeka. Čím menej hmoty pôvodnej látky je prítomnej, tým menej má byť účinok tejto duchovnej esencie hmotou rušený a tým silnejšie vraj homeopatikum pôsobí.
Potenciácia a dynamizácia
Súvisí to s ďalšími dvoma princípmi homeopatie - potenciáciou a dynamizáciou, ktoré spočívajú v tom, že homeopatiká sú pripravované postupným stupňovitým riedením (potenciáciou) vždy s následným potrasením (dynamizáciou). Riedenie sa nazýva potenciáciou preto, že sa ním má zvyšovať, potenciovať účinok a potrasenie - dynamizácia má uvoľniť „duchovnú esenciu" z látky. Táto esencia je vraj v nedynamizovanom stave v látke „zviazaná hmotou". Hahnemann o tom píše: „Homeopatické liečebné umenie rozvíja na maximum vnútorné, duchovné liečivé sily surových substancií prostredníctvom špecifického postupu... Toto spracovanie sa nazýva dynamizácia,... potriasaním sa v nich uvoľňujú špecifické liečivé sily skryté v ich vnútri... daná matéria sa prostredníctvom takejto dynamizácie nakoniec celkom rozpustí na vlastnú duchovnú podstatu". Homeopatia tak priamo nadväzuje na alchýmiu, ktorá sa taktiež snažila o uvoľnenie duchovnej esencie látky a vypracovala postupy jej „zušľachtenia". Alchymisti hovorili o tzv. kvintesencii. Najznámejší alchymista Paracelsus sa dokonca touto kvintesenciou snažil liečiť na základe princípu podobnosti. Preto ho homeopati nazývajú aj Hahnemannovým predchodcom.
Homeopatia a gnóza
Základom týchto homeopatických princípov sú gnostické predstavy o nadradenosti ducha nad hmotou, podľa ktorých je duch „zajatý" a spútaný v hmotnom tele v dôsledku pádu prvého človeka. Gnostici preto považovali hmotu už zo svojej podstaty za zlú a „hriešnu". Preto sa sami snažili o únik z hmotného sveta. Homeopatické zákony o nekonečne malých dávkach, dynamizácii a potenciácii sú len aplikáciou gnózy a ich cieľom je „vydobyť", uvoľniť ducha z hmoty a použiť ho na liečenie. Myslenie gnózy môžeme zreteľne sledovať v úvahách o životnej sile, ovládajúcej hmotné telo, snahe odhmotniť duchovnú podstatu látky dynamizáciou a potenciáciou i v špekuláciách o nehmotnom pôvode choroby. Sám Hahnemann bol, podľa homeopatických prameňov, gnózou ovplyvnený a o vzťahu homeopatie ku kresťanskej gnóze sa hovorí i v kurzoch Klasickej homeopatie. Ďalší tiež významný homeopat Kent, na ktorého sa dnes homeopati odvolávajú, bol nadšeným obdivovateľom učenia prírodovedca Swedenborga, ktorého gnostické myšlienky možno nájsť v Kentových prácach.
Homeopatiká – ich účinnosť a užívatelia
Dnes sú homeopatickí pacienti podľa svojich fyzických a psychických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každému zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú vraj tento typ pri liečbe najlepšie reaguje. Túto teóriu vytvoril na základe astrológie a mytológie známy homeopat Vannier. Taktiež homeopatické „obrazy" liekov sú často odvodené z astrológie a alchýmie a nestoja na nijakom odbornom podklade. Mnohé v homeopatii používané látky dokázateľne neprejavujú účinky, ktoré im homeopati prisudzujú a ich používanie vychádza iba z ich predstáv. Tak napríklad kovové zlato (Aurum metallicum) je celkom nereaktívne a jeho prijatie ústami nedokáže vyvolať nijaké účinky, no napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii, lebo napríklad u ambicióznych pacientov, ktorí majú snahu byť perfektní, dominujúci a pod., ale tieto ich sklony nie sú korunované úspechom, vedú k depresiám až samovražedným sklonom či vysokému krvnému tlaku. V astrologických a alchymistických predstavách je totiž zlato symbolom pre Slnko, ktoré je dominantné v celej slnečnej sústave. Tieto predstavy sú v homeopatii prenesené na človeka typu „Aurum" a na údajný účinok zlata. V skutočnosti akákoľvek súvislosť medzi kovovým zlatom a spomenutými chorobami nebola nikdy odborne dokázaná. Podobných prípadov existuje v homeopatii veľa.
Všetky základné princípy homeopatie sú v rozpore s vedeckými poznatkami a navyše odporujú prírodným zákonom. Ani jej praktická účinnosť a prínos pre pacientov neboli nezávislými odborníkmi dokázané. V klinických štúdiách sa nepodarilo vierohodne preukázať účinnosť homeopatík oproti placebu. Homeopati predložili veľké množstvo klinických štúdií, ktoré mali dokázať účinnosť homeopatík, avšak tieto štúdie boli vonkoncom zle pripravené. Závažné chyby v ich vypracovaní tak mohli zásadne ovplyvniť výsledky, takže závery týchto prác sú celkom nepresvedčivé. Existujú mnohé práce, ktoré nedokázali nijakú účinnosť homeopatík. Hodnotením klinických štúdií sa zaoberali dve prehľadné práce, z ktorých jedna (Kleijnen a kol., 1991) uzatvára, že predložené dôkazy nie sú dostatočné pre definitívny záver, či sú homeopatiká účinné alebo nie. Druhá práca (Hill a Doyon, 1989), ktorá hodnotila iba najkvalitnejšie, najlepšie vypracované štúdie s homeopatikami, jednoznačne konštatuje, že nebola dokázaná nijaká účinnosť homeopatie proti účinkom placeba.
Homeopatia verzus veda
Homeopati sa často pri obhajobe princípov homeopatie odvolávajú na práce, ktoré nemajú s homeopatiou nič spoločné. Sú to napríklad výskumy z oblasti imunológie, alergológie, endokrinológie, molekulárnej biológie či fyziky. Z posledného obdobia možno uviesť práce Bonavida, Bastidovej či Wijka a Wieganta z univerzity v Utrechte. Tieto práce pritom nenapĺňajú ani jediný homeopatický princíp a vlastnou homeopatickou liečbou sa nezaoberajú.
Všetky odborné lekárske spoločnosti v rozvinutých západných krajinách homeopatiu odmietajú ako metódu nevedeckú a pomýlenú. Napríklad predstavitelia Európskych farmakologických spoločností v roku 1992 formulovali k homeopatii jednoznačne negatívne stanovisko a okrem iného v ňom upozorňujú aj na nezanedbateľné riziká používania homeopatie. Takisto po dôkladnej analýze homeopatiu odmietajú napríklad predstavitelia vedeckej rady Nemeckej spolkovej lekárskej komory, odborníci Britskej lekárskej spoločnosti, Stály výbor lekárov Európskeho spoločenstva alebo odborníci Americkej lekárskej spoločnosti.
Nečudo, veď Hahnemann sám oficiálnu vedu zavrhol a svoju metódu postavil na vede s celkom protichodnými názormi. Možno preto, že sa angažoval v rôznych duchovných smeroch, bol aktívnym slobodomurárom a obdivovateľom Konfúcia, boli jeho ambície predovšetkým duchovné. Napísal, že homeopatia je „božská" metóda, ktorú označil za „spásonosnú pravdu". Povedal, že ten, kto ju používa, „priamo nadväzuje na božstvo, na Stvoriteľa sveta". Homeopatiu mu vraj zjavil sám Boh: „Bolo načase, aby múdry a dobrotivý Stvoriteľ a udržovateľ človeka urobil koniec týmto hanebnostiam (myslené na prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie, ktoré je opakom už spomenutého... Bol najvyšší čas, aby dobrotivý Stvoriteľ dovolil objaviť homeopatiu".
Aj iné ezoterické liečebné smery majú k homeopatii veľmi blízko. Sú to predovšetkým mesmerizmus a Kresťanská veda. Mesmerizmus - živočíšny magnetizmus - Hahnemanna priamo inšpiroval pri úvahách o životnej sile a je často citovaný v Hahnemannových prácach. Hahnemann dokazuje, že mesmerizmus pôsobí rovnako ako homeopatia. Uvádza, že najlepšie výsledky možno dosiahnuť kombináciou oboch týchto metód. O mesmerizujúcej osobe napísal: „je... schopná dobrotivého entuziazmu, či dokonca jeho deviácie, bigotnosti, fanatizmu, mysticizmu alebo blúznenia, ale súčasne dokáže túto silu i koncentrovať a spôsobiť tak aj zdanlivý zázrak". Van Galen uvádza, že Mesmer i Hahnemann ovplyvnili neskoršie metafyzické hnutia. Medzi tieto hnutia bezpochyby patrí aj Kresťanská veda, sekta, ktorej zakladateľka Mary Bakerová-Eddyová bola mesmerizmom údajne uzdravená a počas svojho života homeopatiu sama používala na liečenie.
Homeopatia verzus kresťanstvo
Z pohľadu kresťanskej vierouky sú duchovné východiská homeopatie v rozpore s posolstvom Biblie, aj napriek tomu, že homeopati sa na Krista a Bibliu opakovane odvolávajú. Už Hahnemann sám sa Ježišovi Kristovi vysmieval, zdôrazňoval svoju nenávisť k nemu a na jeho miesto staval Konfúcia. Vo svojom bádaní bol zrejme ovplyvnený slobodomurárskymi náukami a predovšetkým gnosticizmom, o ktorom sa Sväté písmo zmieňuje ako o klamlivom poznaní (porov. 1 Tm 6, 20). Gnostické chápanie bezvýznamnosti a hriešnosti hmoty odporuje biblickej náuke o tom, že stvoriteľom hmoty je Boh, nie satan (ako tvrdia gnostici) a že kresťania majú oslavovať Boha aj svojimi telami. Ježiš podľa Biblie prelial svoju krv na odpustenie hriechov. Oproti tomu gnostické predstavy o hmote vedú k úplne inému chápaniu oslobodenia, spasenia. Kým kresťanstvo chápe spasenie ako odpustenie hriechov a prijatie nového života skrze obeť Ježiša Krista, jeho smrť a vzkriesenie, gnóza sa usiluje o oslobodenie od hmoty a prechod do duchovného, nehmotného sveta. Tieto gnostické predstavy viedli známeho homeopata Dethlefsena k popretiu výkupnej moci hmotnej obeti Kristovej krvi. Večeru Pána potom považuje za odhmotnené, homeopatické podanie Kristovho tela a krvi na princípe podobnosti.
Konštitučná liečba, o ktorej už bola reč, je odvodená z astrológie. Túto príbuznosť pripúšťajú všetky homeopatické školy. Biblia však pred astrológiou varuje (porov. Dt 18, 9-22).
Napokon možno pripomenúť príslušnosť homeopatie do tzv. holistickej, „celostnej" medicíny, ktorá vidí organizmus ako celok, ovládaný z duchovného centra napríklad „Vesmírnej inteligencie", „Kozmickej Múdrosti", či podľa niektorých homeopatov „síl Vesmírneho Poriadku". V základoch tejto medicíny je možné znova zreteľne rozpoznať gnostické predstavy a rôzne prvky, prevzaté z pohanských náboženstiev.
Poznámka:
Použitá bola odborná homeopatická literatúra, predovšetkým knihy Hahnemanna, Kenta, Dethlefsena, Rýcu, Čehovského, Petrociho, Cousseta, Jouannyho a periodiká British Homoeopathic Journal, Journal of American Institute of Homoeopathy, Journal of Homoeopathy, Homeopatie, The Homoeopath, Folia Homeopathica Bohemica, Homoeopathic Links.
Mgr. Aleš Franc (1968) – magister farmácie a bývalý člen Homeopatickej spoločnosti od jej založenia. Je výskumným pracovníkom oddelenia liečiv Výskumného ústavu Lachema Brno. Pracuje v oblasti formulácie pevných liekových foriem a ich zavádzaní do výroby.
Dr. Vladimír Bíba (1967) – doktor farmácie a odborný pracovník Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Prahe. V rokoch 1994 – 1997 bol členom WHO pracovnej skupiny pre Anatomicko-terapeuticko-chemickú klasifikáciu liečiv pri WHO centre v Oslo (Nórsko).