Corrie ten Boom je pre mňa veľkou osobnosťou. Kedysi dávno som mala jej autobiografiu Útočište len požičanú, ale dnes som veľmi rada, že mám svoju vlastnú knihu. Pretože táto kniha určite patrí k tým, ktoré sa nečítajú iba raz.
Holandská hodinárka a presvedčená kresťanka Corrie ten Boom patrila k rodine, ktorá počas druhej svetovej vojny pomohla zachrániť mnohých Židov pred smrťou - niekoľkých z nich dokonca ukrývali vo svojom dome, pri čom štyria členovia rodiny zaplatili za to vlastným životom. Kniha Útočište zobrazuje život Corrie počas druhej svetovej vojny a krátko po vojne. Dočítate sa tu aj niečo málo z jej detstva, na ktoré vo svojej knihe spomína.
Ukrývanie Židov bolo počas druhej svetovej vojny veľmi náročné, nebezpečné a predovšetkým trestné. Bolo pri tom potrebné riešiť množstvo praktických vecí - bolo treba týmto ľuďom poskytnúť stravu, tajne získať stravné lístky, vymyslieť a nacvičiť rôzne tajné postupy a znamenia, byť vždy pripravený na bleskový útek do úkrytu... A popri tom bolo treba riešiť aj svoje vlastné vnútorné konflikty - nepodvádzať, hovoriť pri výsluchoch vždy pravdu ako nás Biblia učí? Alebo klamať a tak zachrániť nevinnému život? Ťažké otázky. V dnešnej dobe a v momentálnych podmienkach, v ktorých žijeme, sa neodvážim posudzovať ich rozhodnutia. Neviem, ako by som sa zachovala ja v ich situácii, v situácii keď išlo o životy mnohých nevinných... Nech konali akokoľvek, pri čítaní knihy je zrejmé, že boli neustále v spojení s Bohom a na modlitbách, snažili sa veci riešiť ako najlepšie vedeli a my môžeme len ticho obdivovať ich statočnosť a odvahu.
Jedného dňa bola však ich práca prezradená a gestapo im to dobre spočítalo. Nasledujúce udalosti po uväznení si tak isto vyžadovali obrovskú dávku odvahy a viery v Boha. Corrie a Betsie kvôli ukrývaniu Židov prežili väzenie v Scheveningene, potom pracovný tábor vo Vught a nakoniec vyhladzovací koncentračný tábor Ravensbrück v Nemecku. Corrie sa v tomto strašnom období svojho života mnohému naučila. Boh ju musel veľakrát lámať, ukazovať jej nový pohľad na svet a na veci okolo nej. Veľkou oporou a pomocou jej v tom bola jej staršia setra Betsie, ktorej pevnú vieru nedokázalo nič rozkolísať. Corrie aj Betsie boli veľkou posilou aj pre množstvo ďalších žien uväznených v tomto tábore. Podarilo sa im tam prepašovať malú Bibliu, z ktorej každý večer čítali ostatným ženám v baraku. Betsie žiaľ koncentračný tábor Ravensbrück už neopustila - zomrela v ňom.
Corrie sa naučila, čo je to skutočná láska a odpustenie. Naučila sa, že nech sa deje čokoľvek, tak Ježiš je víťaz, a to aj potom v ďalších rokoch hlásala všetkým, ktorí ju chceli počúvať. Po návrate domov strávila ďalších 33 rokov cestovaním po celom svete a zvestovaním Božej lásky a odpustenia.
Viac o rodine Ten Boom a o Corrie nájdete na tomto blogu v kategórii Corrie ten Boom. V knihe Útočište sa však dozviete oveľa viac. Je to hlboký príbeh, napísaný jednoducho a veľmi pútavo, ťažko sa od neho odtrhnúť, kým ho nedočítate do konca. A predovšetkým je to príbeh skutočný, ktorý sa naozaj reálne odohral. Človeku sa pri jeho čítaní miestami tlačia slzy do očí alebo behajú zimomriavky po chrbte. Neviem si predstaviť seba v tom čase a v takej situácii...
Kniha je plná nie len strhujúceho deja, ale aj mnohých hlbokých myšlienok. Tu je zopár z tých, ktoré mi zostali vryté v pamäti, nájdete ich tam však omnoho viac:
Holandská hodinárka a presvedčená kresťanka Corrie ten Boom patrila k rodine, ktorá počas druhej svetovej vojny pomohla zachrániť mnohých Židov pred smrťou - niekoľkých z nich dokonca ukrývali vo svojom dome, pri čom štyria členovia rodiny zaplatili za to vlastným životom. Kniha Útočište zobrazuje život Corrie počas druhej svetovej vojny a krátko po vojne. Dočítate sa tu aj niečo málo z jej detstva, na ktoré vo svojej knihe spomína.
Ukrývanie Židov bolo počas druhej svetovej vojny veľmi náročné, nebezpečné a predovšetkým trestné. Bolo pri tom potrebné riešiť množstvo praktických vecí - bolo treba týmto ľuďom poskytnúť stravu, tajne získať stravné lístky, vymyslieť a nacvičiť rôzne tajné postupy a znamenia, byť vždy pripravený na bleskový útek do úkrytu... A popri tom bolo treba riešiť aj svoje vlastné vnútorné konflikty - nepodvádzať, hovoriť pri výsluchoch vždy pravdu ako nás Biblia učí? Alebo klamať a tak zachrániť nevinnému život? Ťažké otázky. V dnešnej dobe a v momentálnych podmienkach, v ktorých žijeme, sa neodvážim posudzovať ich rozhodnutia. Neviem, ako by som sa zachovala ja v ich situácii, v situácii keď išlo o životy mnohých nevinných... Nech konali akokoľvek, pri čítaní knihy je zrejmé, že boli neustále v spojení s Bohom a na modlitbách, snažili sa veci riešiť ako najlepšie vedeli a my môžeme len ticho obdivovať ich statočnosť a odvahu.
Jedného dňa bola však ich práca prezradená a gestapo im to dobre spočítalo. Nasledujúce udalosti po uväznení si tak isto vyžadovali obrovskú dávku odvahy a viery v Boha. Corrie a Betsie kvôli ukrývaniu Židov prežili väzenie v Scheveningene, potom pracovný tábor vo Vught a nakoniec vyhladzovací koncentračný tábor Ravensbrück v Nemecku. Corrie sa v tomto strašnom období svojho života mnohému naučila. Boh ju musel veľakrát lámať, ukazovať jej nový pohľad na svet a na veci okolo nej. Veľkou oporou a pomocou jej v tom bola jej staršia setra Betsie, ktorej pevnú vieru nedokázalo nič rozkolísať. Corrie aj Betsie boli veľkou posilou aj pre množstvo ďalších žien uväznených v tomto tábore. Podarilo sa im tam prepašovať malú Bibliu, z ktorej každý večer čítali ostatným ženám v baraku. Betsie žiaľ koncentračný tábor Ravensbrück už neopustila - zomrela v ňom.
Corrie sa naučila, čo je to skutočná láska a odpustenie. Naučila sa, že nech sa deje čokoľvek, tak Ježiš je víťaz, a to aj potom v ďalších rokoch hlásala všetkým, ktorí ju chceli počúvať. Po návrate domov strávila ďalších 33 rokov cestovaním po celom svete a zvestovaním Božej lásky a odpustenia.
Viac o rodine Ten Boom a o Corrie nájdete na tomto blogu v kategórii Corrie ten Boom. V knihe Útočište sa však dozviete oveľa viac. Je to hlboký príbeh, napísaný jednoducho a veľmi pútavo, ťažko sa od neho odtrhnúť, kým ho nedočítate do konca. A predovšetkým je to príbeh skutočný, ktorý sa naozaj reálne odohral. Človeku sa pri jeho čítaní miestami tlačia slzy do očí alebo behajú zimomriavky po chrbte. Neviem si predstaviť seba v tom čase a v takej situácii...
Kniha je plná nie len strhujúceho deja, ale aj mnohých hlbokých myšlienok. Tu je zopár z tých, ktoré mi zostali vryté v pamäti, nájdete ich tam však omnoho viac:
"Vynesieš tú tašku z vlaku, Corrie?"
"Je veľmi ťažká," povedala som.
"Áno," prisvedčil. "A bol by to naozaj biedny otec, ktorý by žiadal od svojho malého dievčatka, aby nieslo taký náklad. Tak je to aj s odpoveďami. Niektoré poznatky sú pre dieťa príliš ťažké, budeš mi musieť dôverovať, že zatiaľ ich unesiem za teba."
(Casper ten Boom, otec Corrie)
"Šťastie nie je niečo, čo závisí od nášho okolia, Corrie. Je to niečo, čo si vytvoríme vo svojom vnútri."
(mama Corrie)
U Boha nie je žiadne "keby", ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie, ako iné.
(Betsie ten Boom, staršia sestra Corrie)
Ak nám Boh ukázal časy, ktoré prídu, je to ako potvrdenie toho, že On o tom vie. Niekedy nám dá vedieť budúce veci, aby nám povedal, že aj tie sú v Jeho rukách.
(Betsie ten Boom, staršia sestra Corrie)
"Corrie, keď chodievame do Amsterdamu, kedy ti dám lístok?"
"Predtým, než nastúpime na vlak."
"Presne tak. A náš múdry nebeský Otec tiež vie, čo kedy potrebujeme. Keď príde čas, pozrieš sa do svojho srdca a nájdeš tam silu, ktorú budeš potrebovať - práve včas."
(Casper ten Boom, otec Corrie)