hghjgljhljhôjh

6. 1. 2016

Pápež František nabáda čítať „nebezpečnú knihu“

Dnes večer som natrafila na užitočný článoček. S týmto výrokom pápeža Františka určite súhlasím: 
„Biblia nie je určená k tomu, aby na poličke zapadala prachom, ale aby bola vo vašich rukách, bola čítaná často – každý deň. A to samostatne i spoločne s ostatnými.“
Z vlastných skúseností viem, aké je užitočné čítať si Bibliu každý deň sám doma a študovať ju aj v spoločenstve kresťanov. Presne ako hovorí druhý výrok z článku, tentoraz od Charlesa Spurgeona: 
„Biblia, ktorá sa rozpadá, zvyčajne patrí niekomu, kto sa nerozpadá.“ 

Najlepšie bude, ak si prečítate celý článok:
Komentár: František nabáda čítať „nebezpečnú knihu“
„Vo svete dnes žije viac prenasledovaných kresťanov, než v raných dňoch Cirkvi,“ píše pápež František v predslove k vydaniu Biblie pre mladých spred pár mesiacov.
„A prečo sú prenasledovaní? Pretože nosia krížik a svedčia o Ježišovi. Sú odsudzovaní, lebo vlastnia Bibliu. Kvôli tomu je Biblia vysoko nebezpečná kniha – taká nebezpečná, že v niektorých krajinách sa k vám správajú, akoby ste ukrývali v skrini ručné granáty.“
Napriek tomu všetkému pápež povzbudzuje, aby sa čítať túto „nebezpečnú knihu“ veriaci odvážili. A to práve mladí.
Františkov rozpadávajúci sa výtlačok Biblie
Niektoré rodiny u nás majú taký zvyk, že počas Vianoc sa v nich číta novozákonný príbeh o narodení Ježiša, vrátane epizódy o mudrcoch z východu, ktorí mu priniesli dary. Vo svete sú však štáty a režimy, kde je niečo také nemysliteľné. Čo je to za kniha, kvôli čítaniu ktorej sú ľudia ochotní hoci aj riskovať väzenie?!
František pôsobí pri propagovaní systematického čítania Svätého písma medzi mladými katolíckymi veriacimi takmer až protestantsky. Vo svojom úvode píše, že keby vraj ľudia videli jeho starú ošúchanú Bibliu, neverili by, že patrí pápežovi. No ide o jeho najcennejší poklad, ktorý by za nič na svete nevymenil.
Kresťanovi z evanjelikálneho prostredia pri takých slovách zíde na um výrok, ktorý sociálne siete pripisujú veľkému britskému kazateľovi z 19. storočia, Charlesovi Spurgeonovi: „Biblia, ktorá sa rozpadá, zvyčajne patrí niekomu, kto sa nerozpadá.“
Reč je o integrite, či morálnej celistvosti človeka. Dá sa chápať aj ako jednota myšlienok, slov a činov. Samozrejme, samotné čítanie Biblie k tomu nestačí (prečítané si ešte treba vziať k srdcu). A človek môže disponovať osobnou integritou aj bez toho.
No načúvajme Františkovi ďalej: „Biblia nie je určená k tomu, aby na poličke zapadala prachom, ale aby bola vo vašich rukách, bola čítaná často – každý deň. A to samostatne i spoločne s ostatnými.“
Po častiach, s modlitbou a v spoločenstve
Sú to od pápeža užitočné rady. Veľa ľuďom sa totiž stáva, že sa začítajú do Biblie, no po pár stránkach, či kapitolách sa im už zdá, akoby nabehli na plytčinu. Božie slovo sa nedá čítať ako román. Biblia je v skutočnosti knižnicou viacerých kníh rôznych žánrov.
Je tiež rozdiel, či Bibliu číta veriaci alebo ešte len hľadajúci. Človek, ktorý kresťanstvo pozná len povrchne, môže v mori postáv, príbehov a žánrov rýchlo stratiť niť. Na druhej strane, pravidelní „písmaci“ nájdu niečo nové, aj keď biblické texty čítajú už povedzme piaty raz.
„Čítajte s pozornosťou,“ píše pápež a nabáda veriacich, aby si pri čítaní Biblie vždy kládli otázku, čo sa im Boh práve snaží povedať. „Nezostávajte na povrchu, ako keď čítate komiks.“
V kníhkupectvách sa nájdu celé knihy o tom, ako čítať knihu kníh a vyťažiť z nej čo najviac pre svoj duchovný život. Pri farnostiach a zboroch existujú lokálne biblické skupinky, kde sa veriaci i hľadajúci stretávajú k spoločnému čítaniu a výkladu Božieho slova.
Niektorí ľudia si z čítania urobili denný rituál. Ráno alebo večer si prečítajú napríklad kapitolu zo Starého a kapitolu z Nového zákona. Individuálnych prístupov k čítaniu Biblie môže byť mnoho. Každopádne, Biblia je živá kniha, ktorá ovplyvnila svet ako žiadna iná. Prečo zvyk čítať si z nej nepreklopiť z finišujúceho vianočného obdobia do celého roka? 
(zdroj: aktuality.sk)