Dnes ráno, posledný deň tohto roku, som si prečítala peknú úvahu v dennom čítaní. A tak chcem popriať aj vám, aby ste sa v novom roku nebáli smelo vykročiť vpred v dôvere, že váš nebeský Otec sa o všetko postará, že naplní všetky svoje sľuby.
"Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom." (Joz 3,14)
Moja dcérka stála na okraji bazéna. Nevedela plávať a práve sa učila, ako sa cítiť vo vode bezpečne. Inštruktor na ňu čakal v bazéne s vystretými rukami. Dcérka sa bála a ja som v jej očkách videla otázky: Chytí ma? Čo sa stane, ak sa mi hlava dostane pod vodu?
Snáď aj Izraeliti si kládli otázky, čo sa stane, keď sa pustia cez Jordán. Môžu veriť, že im Boh uprostred rieky vytvorí suchú cestu? Vedie Boh nového vodcu Jozuu, ako viedol Mojžiša? Pomôže Boh svojmu ľudu ubrániť sa pred hrozným ľudom Kanáana, ktorí žijú hneď na druhej strane rieky?
Ak mali Izraeliti spoznať odpovede na tieto otázky, museli zložiť skúšky viery - museli konať. A tak sa Izrael pohol "zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom" (v. 14). Vykročenie vierou im umožnilo vidieť, že Boh je s nimi. Vedie Jozuu a pomôže im usadiť sa v Kanaáne (v. 7, 10, 17).
Tvárou v tvár skúške viery môžeš aj ty napredovať na základe Božieho charakteru a Jeho nezlomných sľubov. Spoliehanie sa na Neho ti pomôže prejsť odtiaľ, kde si, tam, kde ťa chce mať On.
Keď spoliehame na svojho nebeského Otca, náš strach bledne.
(Chlieb náš každodenný, 31.12.2016)