Kniha Přátelství žen od autorky Dee Brestinovej v sebe ukrýva zaujímavé informácie o ženách, predovšetkým o ich schopnosti nadväzovať vzťahy, a tiež o úskaliach týchto vzťahov.
V úvode autorka opisuje niektoré rozdiely medzi správaním muža a ženy. Poukazuje na ich rozdielnu emocionálnu výbavu a tým pádom aj rozdielnu schopnosť a túžbu či potrebu nadväzovať vzťahy. Hovorí o tom, že ženy dostali od Boha vzácny dar. Na rozdiel od väčšiny mužov majú schopnosť vytvárať hlboké dôverné vzťahy. Potrebujú sa však naučiť tento dar správne používať.
Autorka poukazuje na dôležitý fakt, že dievčatá a ženy sa musia naučiť hľadať svoje bezpečie, naplnenie svojich potrieb a túžob, a tiež svoju identitu v prvom rade v Bohu. Inak sa vzťahy môžu stať pre ne pascou. Môžu ich dusiť, ak má jedna strana príliš veľké očakávania od tej druhej. Alebo ich môžu doviesť k modlárstvu, ak vznikne závislosť od človeka, namiesto závislosti od Boha. Okrajovo sa autorka venuje aj homosexualite medzi ženami, ktorá môže prameniť práve z modlárstva vo vzťahoch, keď začne pre mňa nejaký človek znamenať viac, ako Božie nariadenia. Opisuje tu svedectvo kresťanky, ktorá takýmto vzťahom prešla a dokázala sa z neho vymaniť.
V rámci negatív vo vzťahoch sa autorka dotýka aj záležitostí ako šikana, ohováranie alebo nebezpečenstvo zvané „najlepšia kamarátka“. Hovorí o tom, že kvôli nášmu sklonu k závislosti vo vzťahoch je lepšie budovať si sieť priateľov, ako mať len jednu „naj“ kamarátku. Mali by sme v tom podporovať aj naše priateľky, dopriať im priestor a slobodu pre iné vzťahy a neosobovať si výhradné právo na ich náklonnosť a čas. A v prvom rade by sme mali naše priateľky podporovať v raste do podobnosti Kristovi. Pomáhať im približovať sa ku Kristovi a nie ku mne. A pomáhať im tiež odhaľovať a napĺňať ich poslanie a obdarovanie dané Bohom, aj keď to bude znamenať sebazaprenie. Ak bude rásť vertikálny vzťah medzi mnou a Bohom a aj medzi mojou priateľkou a Bohom, potom sa bude uberať správnym smerom aj náš vzájomný horizontálny vzťah.
Samozrejme autorka v knihe nehovorí len o negatívach. Pozerá sa na dôverné vzťahy z rôznych strán. Dočítate sa tu o rôznych veciach, ktoré v sebe priateľstvo zahŕňa: napríklad verná láska, vytrvalosť, ochota podstúpiť riziko, schopnosť povzbudiť či obviazať rany toho druhého… alebo aj umenie rozlúčiť sa.
Dočítate sa tiež, že nie je priateľka ako priateľka. Niektoré prichádzajú do našich životov ako „letničky“ a iné ako „trvalky“. Obidva druhy priateľstva majú svoj význam a svoje miesto a je dobré podľa toho k nim pristupovať, prijímať ich a vážiť si ich také, aké sú. Iné prirovnanie, ktoré v knihe nájdete, hovorí o ružiach a aligátoroch. Ruže sú krásne, ale občas sa zraníte na ich tŕňoch. To však nie je dôvodom na útek, časom sa naučíte zaobchádzať s ružami tak, aby ste sa vyhli zbytočným zraneniam. No niekedy sa na obzore objavia aligátory a vtedy je lepšie zobrať nohy na plecia, pretože aligátora neskrotíte. Aligátor sa síce môže na vás usmievať, ale jedného dňa vás celkom určite roztrhá. V knihe nájdete zopár znakov, podľa ktorých možno aligátora odhaliť, a tiež ďalšie zaujímavosti, podľa ktorých si možno vyberať priateľov.
Alebo sa dočítate o výhodách medzigeneračných vzťahov, priateľstiev medzi staršími a mladšími ženami. Z takéhoto vzťahu môžu vzájomne ťažiť obe strany a je na našu škodu, ak sa im vyhýbame alebo sa ich bojíme. Autorka vo svojej knihe tiež opakovane nabáda, aby sa ženy za výber priateliek a za priebeh svojich priateľstiev modlili a nechali sa viesť Bohom. Lebo Boh najlepšie vie, čo potrebujeme a často nás milo prekvapí a dá nám viac, ako sme si dokázali predstaviť.
Ku svojmu uvažovaniu autorka využila okrem iného vzťahy medzi biblickými postavami Rút a Noémi, Alžbeta a Mária alebo Jonatán a Dávid (áno, sú to dvaja muži a nie ženy, ale napriek tomu sa môžeme z ich vzťahu všeličomu priučiť).
V závere knihy nájdete krátke zhrnutie najdôležitejších myšlienok a niekoľko otázok na diskusiu. Niektoré veci v knihe sú špecifické práve pre vzťahy žien, ale myslím si, že sa v nej nájde dosť myšlienok a princípov, ktoré by sa dali využiť bez ohľadu na pohlavie.
Nie so všetkým, čo autorka v knihe napísala, sa dokážem úplne stotožniť, a ani som túto knihu nečítala s tým, že by to bol jediný a konečný pohľad na vzťahy medzi ženami. No odniesla som si z nej veľa podnetov na zamyslenie – nad mojimi priateľkami a priateľstvami, ale aj nad sebou, akou priateľkou som ja pre tých druhých, resp. akou by som mohla alebo mala byť.