6. 12. 2018

Karen Kingsburyová – Čas tancovať

Minulé leto som dostala do daru knihu od Karen Kingsburyovej s názvom Čas tancovať, no až teraz som sa dostala k jej prečítaniu. A som naozaj rada, že som si na ňu urobila čas. Autorka v nej opisuje manželskú krízu dvoch kresťanov, no nie je to príbeh len o manželoch a pre manželov, ako by sa zozačiatku mohlo zdať.

Táto kniha bola aj sfilmovaná. Ak by ste sa ale chceli uspokojiť s tým, že ste videli alebo si pozriete film, pripravíte sa o to najcennejšie. Jednak vo filme určite nenájdete všetky udalosti opísané v knihe a predovšetkým v ňom chýba duchovný rozmer. Do filmu sa nedostali duchovné zápasy jednotlivých hrdinov príbehu a ich otvorené rozhovory s Bohom.


Príbeh Martina a Emy

Martin a Ema mali šťastné manželstvo, ktoré všetci okolo nich, vrátane ich detí, obdivujú a tajne im ho závidia. Lenže táto manželská idylka je dávno preč a otázkou už iba zostáva, ako to všetkým naokolo povedať. Aspoň tak to videli Martin a Ema. Už nedokázali nájsť iné riešenie ako rozchod. Boh mal však na ich situáciu celkom iný názor. Pomaly, postupne, no neodbytne vstupoval do ich životov. Krok za krokom im ukazoval, že aj keď je už všetko stratené, keď sa zdá, že už niet cesty späť, keď sú už vypísané rozvodové papiere, ešte stále je šanca na nápravu pokazeného vzťahu.

Kedysi obaja manželia dokázali držať spolu, hoci to nemali ľahké. V istom období ich zasiahla séria naozaj vážnych tragédií, ktoré otriasli ich spoločným životom. No napriek tomu to ich vzťah ustál, pretože v ňom vtedy bolo niečo, na čo časom akosi zabudli, odložili to bokom. Pri spomienkach na predošlé roky si krok za krokom obaja začali uvedomovať, prečo sa ich vzťah pokazil, kde urobili chyby a aké ďalekosiahle následky môže mať neškodne vyzerajúca ľahostajnosť alebo nedôslednosť v niektorých veciach a postojoch.

Bola to dlhá a bolestná cesta, ale Boh ich pomaličky týmto údolím previedol, keď Ho vpustili do svojich životov, začali Mu načúvať a hľadať pomoc u Neho. Boh nad nimi nikdy nezlomil palicu, nikdy to s nimi nevzdal. On bol vždy pripravený pomáhať, ako jeden z manželov v závere knihy vyznáva: „Bože, ty si tak verný! Neurobil som nič dobré a dlho som žil bez teba, no napriek tomu mi dávaš všetku pomoc, ktorú potrebujem.“

Príbeh vzťahov
Či už máte skúsenosť s manželskými problémami, alebo máte manželstvo bez problémov, alebo s manželstvom zatiaľ skúsenosť nemáte, táto kniha určite stojí za prečítanie. Je to príbeh o tom, ako ľahko sa môžu vzťahy medzi ľuďmi pokaziť (nielen medzi manželmi), a tiež o spôsobe, ako možno pokazené vzťahy napraviť. A zároveň je to aj príbeh o tom najdôležitejšom vzťahu – o vzťahu medzi človekom a Bohom – ktorý je vlastne kľúčom ku všetkým vzťahom medziľudským.

Pozorný čitateľ nájde v tejto knihe napr. odpoveď, prečo niektorí kresťania Boží hlas poznajú a rozhovory s Bohom sú pre nich také prirodzené ako dýchanie, zatiaľ čo iní v tejto oblasti tápu. Dozvie sa tiež niečo o tom, ako Boh k človeku hovorí. On nie vždy prehovorí vtedy, kedy by sme to čakali, kedy sme na to pripravení, a nie vždy povie to, čo by sme chceli počuť. Našou vecou však je pozorne počúvať a s dôverou sa podľa Jeho slov zariadiť. Aj keď im celkom nerozumieme. Príkladom je dcéra Martina a Emy, ktorá poslúchla Božiu výzvu k modlitbe za rodičov, hoci vôbec netušila, že jej rodičia majú nejaký problém. No nakoniec mala jej modlitba veľký význam. A aj samotní Martin s Emou nakoniec poznali, že urobili veľmi dobre, keď sa zariadili podľa Božích slov, ktoré sa im zozačiatku zdali absolútne od veci, do ich situácie nevhodné a neuskutočniteľné.

Za zmienku stojí aj to, ako Boh Emu napriek ťažkej situácii použil na zvestovanie evanjelia. Nenechal ju bokom a nečakal, kým sa podmienky v jej živote zlepšia, aby potom mohla poslúžiť Jeho plánom.

Na tomto príbehu tiež pekne vidno, ako Boh rieši problémy. On sa len tak ľahko nevzdá. Nehodlá len tak bez boja robiť výnimky, upúšťať od svojich nariadení, nech už je situácia akokoľvek zložitá alebo ťažká. No zároveň človeku s láskou ukazuje, kadiaľ vedie správna cesta, a rád mu poskytne pomoc, aby tú cestu zvládol. Dalo by sa o tejto knihe napísať ešte veľa, ale najlepšie bude, keď si ju prečítate. Je napísaná pútavým spôsobom a čitateľa drží v napätí až do poslednej strany. Na záver spomeniem už len jednu myšlienku. Keď Martin radil svojmu nastávajúcemu zaťovi, ako udržať pevný vzťah, spomenul si na svoje začiatky s Emou: „Miloval ju pre to, kým je. Nie pre to, čo mohla preňho urobiť.“ Presne to by sa dalo povedať aj o ostatných vzťahoch medziľudských a predovšetkým o vzťahu s Bohom. Ak chceme, aby naše vzťahy pretrvali, potrebujeme toho druhého milovať pre to, kým je. Nie pre to, čo môže pre nás urobiť.