Komu siaha voda až po krk, ten nesmie zvesiť hlavu.
Niekedy sa stáva, že sa na človeka zo všetkých strán valia samé starosti a problémy a nech sa otočí kamkoľvek, ani jedným smerom cesta nevedie. Ale, ako hovorí vyššie citovaný výrok, práve vtedy, keď nie je na dosah žiadne riešenie, keď sa nie je kam pohnúť, keď siaha voda až po krk, je zo všetkého najdôležitejšie nevešať hlavu.
Boh je mocný a môže nás vytrhnúť z čohokoľvek. Akým spôsobom to však urobí, v akom čase, akým smerom povedie našu cestu, to všetko je druhoradé. To sa ukáže postupne, svojím časom. V tej najťažšej chvíli, keď nevidieť ani na krok, je dôležité iba jediné – rozhodnutie, že sa nevzdám a budem veriť Bohu. A nech sa deje čokoľvek, tak sa tohto rozhodnutia pevne držať.
Hospodin je s tými, čo majú skrúšené srdce, zachraňuje tých,
čo majú ubitého ducha. (Žalm 34,19)
čo majú ubitého ducha. (Žalm 34,19)
Neboj sa, len ver! (Marek 5,36)
Mojou skúsenosťou je, že viera je vecou rozhodnutia. Prvý krok je na mne a vzápätí sa Boh k takémuto rozhodnutiu rád pridá a bude moju vieru upevňovať a podopierať. Viem, že sa to ľahko hovorí alebo píše, ale niekedy iná cesta nevedie. Mňa osobne toto rozhodnutie už niekoľkokrát zachránilo od najhoršieho. Ono, totiž, keď vám siaha voda až po krk a zvesíte hlavu…