Táto kniha nevykresľuje iba teóriu, ale hovorí o praktických skúsenostiach z autorovho života. Hovorí o tom, ako on sám hľadal Božiu cestu, kráčal po nej, prekonával prekážky a skúšky a hľadal východiská. Autor hovorí o svojom detstve, mladosti, o odovzdaní sa Bohu a hľadaní svojho miesta v Božej službe. A asi najviac hovorí o tej najťažšej skúške, ktorá ho v živote postretla – o strate svojej päťročnej dcéry, ktorá náhle, bez varovania opustila tento svet. Hovorí veľmi otvorene o bolesti, ktorú on aj celá jeho rodina po jej smrti prežívali. No predovšetkým hovorí o tom, ako možno cez toto údolie prejsť a dokonca z neho aj niečo pozitívne získať. Napriek naozaj ťažkým momentom, ktoré čitateľovi vháňajú slzy do očí, je táto kniha plná nádeje, povzbudenia a inšpirácie. Je napísaná veľmi sviežim a ľahko zrozumiteľným spôsobom.
V knihe sa dočítate mnoho dôležitých vecí. Dočítate sa napríklad, aké dôležité je otvoriť oči a naučiť sa vidieť neviditeľné. Aké dôležité je vedieť, ako veľmi na každom jednom z nás záleží. Potrebujeme mať jasno v tom, kam a k čomu sme boli povolaní. Potrebujeme vedieť, aké dary sme dostali a predovšetkým poznať hodnotu týchto darov, a tiež hodnotu nás samých. Potrebujeme tiež vedieť, že Pán Ježiš prišiel na tento svet a do našich životov zahasiť temnotu samoty, strachu, beznádeje, viny… a aj smrti. V knihe zaznieva aj jasná zvesť evanjelia.
Dočítate sa tiež o dôležitosti kotvy a o tom, že kotva bez lana nebude veľmi funkčná. Na lane veľmi záleží. V knihe sa samozrejme dočítate aj to, čo je týmto lanom a ako ho udržiavať napnuté. V tejto súvislosti autor okrem iného veľmi pekne opisuje naše vzájomné prepojenie. Vďaka kotve a lanu, ktoré siahajú až tam, do Božej svätyne, môžeme byť v spojení so všetkými, ktorí tiež milujú Boha. Bez ohľadu na to, či sú blízko alebo ďaleko, či sú ešte tu na zemi, alebo už odišli do nebeského domova.
Autor hovorí tiež o tom, aké užitočné môže byť uvedomenie si vlastnej smrteľnosti a túžba po domove, alebo čo znamená žiť s pohľadom upretým na nedeľu – tú našu pozemskú i tú „nebeskú“. Hovorí tiež o dôležitosti prípravy a zapúšťania koreňov. Búrky často odhalia základy, na ktorých stojíme. Ale búrka nie je najvhodnejším časom na ich budovanie. A na druhej strane, bez búrok, na tichej hladine v bezvetrí, sa ešte nikto nestal skutočne dobrým námorníkom.
Ďalším z obrazov, ktoré autor používa, je prirovnanie bolesti k mikrofónu. Bolesť môže byť ako mikrofón, ktorý zosilní náš hlas. Keď sa pozrieme na takého Jozefa, Dávida alebo apoštola Pavla, aký vplyv malo prežité utrpenie na silu ich svedectva, na možnosť ovplyvniť životy iných? Možno po čase zistíme, že ani naša bolesť nebola zbytočná. Je len na nás, či využijeme mikrofón a pódium, ktoré nám boli dané.
Toto je len zopár myšlienok na ukážku, v knihe nájdete ešte ďalšie dôležité veci, ktoré vám na ceste utrpenia pomôžu kráčať vpred. Alebo vás na túto cestu môžu aspoň trochu pripraviť.
Ako autor v úvode hovorí, túto knihu nenapísal iba pre ľudí, ktorí sa vyrovnávajú so stratou dieťaťa alebo blízkeho človeka. Kniha je určená každému, kto zažil vo svojom živote nejakú stratu, či už išlo o manželstvo, zdravie, prácu, životné plány či sny… Autor poukazuje na fakt, že Boh sa z našich strát neteší a neočakáva to ani od nás. Boh vie, že nás to bolí. Ale ak Mu budeme dôverovať, rád nám ukáže, že On môže akékoľvek črepy premeniť na víťazstvo.