V Novom zákone nájdeme pomerne veľkú časť, ktorú tvoria listy písané zborom alebo jednotlivcom. Spoznáme to podľa určitej formy, ktorú listy zvyknú mať. List väčšinou zahŕňa meno a prípadné predstavenie odosielateľa, meno adresáta, úvodný pozdrav – často spojený s modlitebným prianím alebo vďakyvzdaním, potom nasleduje vlastný obsah listu a prípadne ešte záverečné pozdravy. Nie všetky novozákonné epištoly majú všetky tieto znaky, niektoré z nich majú len čiastočnú podobu listu, ale to by sme museli ísť do podrobností, ktoré nájdete v knihe, z ktorej tieto informácie čerpám (Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart, ďalej uvádzaná ako Príručka).
Dôležité je, aspoň ako som pri čítaní Príručky vyrozumela, že či už ide o plnohodnotné alebo čiastočné listy, treba mať vždy na pamäti ich príležitostný charakter. Všetky boli písané pri nejakej príležitosti, neboli písané ako kompletný systematický zoznam Božích pravidiel pre život kresťana. Preto sa v nich treba trošku „pohrabať“, aby si človek mohol vytvoriť trochu ucelený obraz o tom, ako by mal alebo nemal život kresťana vyzerať.
Historické súvislosti
A. Historický kontext
Ako som písala v predošlom článku, aj pri čítaní epištol platí, že sa treba najskôr pozrieť na historický kontext. Treba si zistiť, do akej situácie autor hovorí, aké dianie primälo napríklad apoštola Pavla, aby napísal list veriacim v Korinte? Ako sa dozvedel o ich situácii? Aký vzťah a predošlé styky s nimi mal? A ako vyzerala situácia v Korinte samotnom? Ak si uvedomíme, že vtedajší Korint bolo rušné veľkomesto s charakterom a spôsobom života niekde medzi dnešným New Yorkom a Las Vegas, určite budeme jeho slová vnímať inak, ako keby sme mali predstavu, že Pavol píše k malému spoločenstvu niekde v malej modlitebni na vidieku.
Užitočnou vecou pri čítaní epištol je zvyknúť si prečítať celý list naraz. Aj bežné listy, ktoré dnes dostávame, si väčšinou prečítame celé. A presne to by sme mali robiť aj s biblickými listami, aby sme získali celkový pohľad na ich obsah. Na niektoré dlhšie listy si bude treba vyhradiť trochu viac času, ale vyplatí sa to. Po prečítaní celého listu je fajn zapísať si niekoľko poznámok s odkazmi na konkrétne miesta v liste (možno si list kvôli tomu bude treba prečítať viackrát, ale to nevadí, to bude len k úžitku). Mali by sme sa pri tom zamerať na zopár dôležitých vecí:
1. čo sa v liste dozvedáme o adresátoch: napr. či ide o Židov alebo Grékov, bohatých alebo otrokov, aké mali problémy, postoje atď.,
2. postoje pisateľa listu,
3. akékoľvek konkrétne zmienky o tom, pri akej príležitosti bol list napísaný,
4. prirodzené logické členenie listu.
B. Literárny kontext
Čo sa týka literárneho kontextu, autori Príručky zdôrazňujú dôležitosť vnímania odstavcov v texte (čo môže byť problémom pri prekladoch, ktoré každý verš zobrazujú ako samostatný odstavec, preto treba mať po ruke viaceré preklady). Vnímanie odstavcov môže byť dobrým kľúčom k pochopeniu Pavlovej argumentácie v jeho listoch. Pri čítaní si treba neustále klásť otázku: „O čo tu ide?“ Je dobré skúsiť si po prečítaní každého odstavca aspoň stručne sformulovať jeho hlavnú myšlienku a potom sa ju pokúsiť zasadiť do celkového kontextu listu.
Problémové miesta
Autori Príručky poukazujú aj na zopár dôvodov, prečo sú niektoré texty v epištolách pre nás ťažko pochopiteľné.
1.) Je to dané tým, že novozákonné listy neboli písané priamo nám. Boli určené pre čitateľov, ktorých pôvodný pisateľ poznal a vedený Svätým Duchom mohol mnohé veci u nich predpokladať, nemusel im opisovať podrobne všetky súvislosti.
2.) Ako som už spomenula v úvode tohto článku, v listoch nie vždy nájdeme kompletné systematické vyučovanie, často je to len čiastočné učenie reagujúce na konkrétne vymedzené potreby čitateľov daného listu. Akoby sme mali možnosť počúvať telefonický rozhovor, ale iba na jednej strane aparátu. Čo sa hovorí na druhej strane, na aké podnety a otázky pisateľ listu reaguje, si môžeme často len domýšľať. Preto sa stáva, že pri niektorých podrobnostiach biblického textu nevieme nájsť úplnú zhodu a pevnú istotu vo výklade, hlavná myšlienka textu však býva dobre rozpoznateľná. Treba sa vždy pýtať a rozlišovať, čo sa dá o danom texte povedať s istotou a čo sa dá len predpokladať.
3.) A napokon, k niektorým obtiažnym textom je potrebné zobrať si na pomoc biblický slovník alebo komentár, aby sme im dokázali porozumieť. S voľbou výkladu v komentári alebo v slovníku nemusíte za každú cenu súhlasiť, ale je dobré byť informovaný o tom, aké možnosti výkladu existujú, ako sa na veci pozerajú skúsení biblický pátrači. A pri niektorých biblických textoch sa musíme skrátka s pokorou uspokojiť s tým, že nevieme a nerozumieme všetkému, čomu by sme chceli. Ale môžme si byť istí, že celkom určite nám Boh jasne zjavuje všetko, čo potrebujeme.
To by bolo tak v kocke k historickému pohľadu na epištoly. Je to opäť len veľmi stručný výťah z toho, čo sa píše v Príručke. V ďalšej kapitole bude reč o aplikácii epištol do dnešnej doby.