Čo si počať s rôznymi prekladmi Biblie?
Dnes nám pripadá samozrejmé, že každý kresťan môže mať svoju Bibliu. No nie vždy to bolo tak, a i dnes sa nájdu krajiny, kde je prístup k Biblii obmedzený. Niekedy je to z politických dôvodov, keď vládna moc bráni prenikaniu kresťanstva, niekedy preto, že preklady Biblie v danom jazyku nejestvujú alebo sú k dispozícii len jej časti, alebo dokonca ľudia nevedia čítať, ba nejestvuje ani písmo pre ich jazyk. Z tohto hľadiska treba považovať situáciu u nás za veľkú výsadu a požehnanie. Nielenže je Biblia v našom jazyku dostupná, ale môžeme si vybrať z rôznych prekladov a za to by sme mali byť vďační.
Na druhej strane niektorých veriacich mätie skutočnosť, že sú tu rôzne znenia biblického textu. Prekáža im, keď sa z kazateľne číta text v inom preklade, ako majú oni. V niektorých môže hlodať semienko pochybnosti: nie je ohrozená dôveryhodnosť Božieho slova, keď sa preklady medzi sebou líšia? Ako mám vedieť, ktorý je ten správny?
Rozdiely medzi znením textu v prekladoch majú v zásade dve príčiny. Sú to (1) voľba textu, z ktorého sa preklad robí, a (2) metóda prekladu do nášho jazyka. Pozrime sa na ne bližšie.
Znenie pôvodného textu
Veríme, že Biblia je inšpirovaná – to znamená, že je to Božie slovo v ľudských slovách. Písali ju rôzni autori (asi 40) počas dlhého časového obdobia (asi 1500 rokov), pričom text odráža ich autorstvo: kultúru, vzdelanie, skúsenosti, temperament. A predsa Boží Duch, pôsobiaci skrze nich, dosiahol, že napísali práve to, čo tam on chcel mať. To sa však vzťahuje na tzv. autografy, t.j. pôvodné texty, písané rukou Mojžiša, Dávida, Lukáša alebo Pavla. Všetkých autografov sa však týka aj jeden vážny problém: ani jeden z nich sa do dnešných dní nezachoval!
Dnes sme odkázaní na odpisy pôvodných textov, alebo lepšie povedané na odpisy odpisov odpisov pôvodných textov. A tie robili omylní ľudia. Niektorí vysoko vzdelaní, niektorí prostí; niektorí veľmi obozretní, niektorí nepozornejší. A odpisy obsahujú chyby, veľa chýb. Hovoríme zhruba o desiatkach tisíc odchýlok medzi rôznymi zachovanými zneniami textu.
To by mohlo niekoho vydesiť. Cieľom tohto článku nie je vyvolať paniku; uvádza tieto veci jednoducho preto, že je to tak. Na vyváženie treba preto uviesť dve skutočnosti. Po prvé, podstatná časť odchýlok sú drobnosti, ktoré nemajú žiadny vplyv na význam textu (napr. ľahko odhaliteľné pisárske chyby, rozdiely v gramatike alebo slovoslede bez vplyvu na zmysel; ich analýza by vydala na samostatný článok) a skutočne žiadna kresťanská doktrína variantmi v texte nie je zasiahnutá. A po druhé, odpisov Biblie, zvlášť Novej zmluvy, sa zachovalo obrovské množstvo, ktorému sa ani zďaleka nepribližuje žiadne iné staroveké literárne dielo. Vďaka tomu sa dá s veľkou presnosťou vedieť, čo obsahoval pôvodný text.
Štúdiom tisícok týchto odpisov biblického textu sa venuje tzv. nižšia textová kritika. Bádatelia pritom nepostupujú svojvoľne, ale pozorným porovnávaním a analýzou rozsiahlejších textov i drobných fragmentov sa usilujú zrekonštruovať pôvodné znenie hebrejského alebo gréckeho textu. (Kritériá, ktorými sa riadia a konkrétne ukážky by znova vydali na dlhší článok.) Odborný konsenzus je pritom vysoký. Výsledkom práce týchto bádateľov je edícia biblického textu v pôvodnom jazyku s tzv. kritickým aparátom (poznámkami pod čiarou, ktoré uvádzajú variantné znenie textu a rukopisnú podporu rôznych verzií), ktorá je k dispozícii prekladateľom Biblie.
A tu je prvá príčina vysvetľujúca rozdiely medzi prekladmi Biblie: prekladatelia pracovali s odlišným znením pôvodného textu. Najvýraznejší je rozdiel medzi prekladmi, ktoré vychádzali z dávno dostupných rukopisov a tými, ktoré pracujú s dnes dostupným znením. K tej prvej skupine patria veľké historické preklady ako anglická King James Version, nemecký Lutherov preklad, i v našich zboroch známa a obľúbená Biblia v preklade prof. Roháčka a v Čechách Bible Kralická. K druhej skupine patrí väčšina dnes vydávaných Biblií.
Historické preklady Novej zmluvy sa zakladajú na tzv. „prijatom texte“ (Textus Receptus), ktorý však bol „prijatý“ vo svojej podobe už v 17. storočí na základe veľmi obmedzeného výberu starých rukopisov. Podstatná časť dnes dostupných rukopisov bola objavená až neskôr a ich zohľadnením sa dospelo k súčasnej edícii textu. To najlepšie z odborného hľadiska pri Novej zmluve dnes predstavuje 28. revidované vydanie Nestle-Aland alebo 4. vydanie United Bible Societies. Pri Starej zmluve je štandardom 4. edícia Biblia Hebraica Stuttgartensia. Aj dnes niektorí razia názor, preferujúci znenie Textus Receptus ako lepší grécky text (a v niektorých amerických kruhoch je uznávanie Autorizovanej verzie zo 17. storočia testom pravovernosti), ale odborne to je neudržateľné – i keď pre mnohých je pochopiteľne ťažké rozlúčiť sa so svojím obľúbeným znením.
Metóda prekladu
Druhým dôvodom rozdielov je metóda prekladu Biblie do nášho jazyka. Najčastejšie sú dva spôsoby, ako prekladateľ (alebo tím prekladateľov) pri svojej práci postupuje.
Prvým spôsobom je snaha o čo najdoslovnejší preklad textu do slovenčiny alebo iného súčasného jazyka (otvorene sa o to snaží napr. preklad Miloša Pavlíka, inšpirovaný vzorom anglického prekladu J. N. Darbyho). Výhodou je konkordantnosť, t.j. to, že konkrétnemu hebrejskému alebo gréckemu slovu vždy (alebo takmer vždy) zodpovedá to isté slovenské slovo. Má to však aj odvrátenú stránku: slová majú totiž celý rad významov (tzv. sémantický rozsah) a ten je v rozličných jazykoch rôzny, takže jednému hebrejskému slovu so všetkými významami v hebrejčine nezodpovedá exaktne jedno slovenské slovo so všetkými významami v slovenčine. Výhodou tejto metódy je aj to, že slovenský text je „bližší“ pôvodnému, t.j. presnejšie sa dá rekonštruovať štruktúra vety v pôvodnom jazyku. No aj to má odvrátenú stránku: výsledkom je neraz preklad s neslovenským slovosledom, kostrbatý a niekedy pre súčasného čitateľa až nezrozumiteľný. Používatelia Kralickej Biblie alebo Roháčkovho prekladu vedia, o čom je reč.
Druhý spôsob sa niekedy nazýva „dynamicky ekvivalentný“. Nesnaží sa prekladať slovo za slovom ale takpovediac myšlienku za myšlienkou. Výsledkom je preklad, ktorý je zrozumiteľnejší, snaží sa verne reprodukovať význam pôvodného textu (čo sa mu niekedy darí lepšie než doslovnému prekladu), ale na úrovni slov sa od neho niekedy vzďaľuje. Všeobecne platí, že každý preklad je zároveň výkladom; pri tejto metóde to však platí viac než pri doslovnom preklade. Takouto metódou dnes pracuje väčšina prekladateľov a jej príkladom sú český i slovenský ekumenický preklad Biblie. Tieto sú spravidla vhodnejšie pre komunikáciu sú súčasnými ľuďmi a pre čítanie na verejnosti.
Existuje aj tretia metóda, ktorá ide ešte ďalej, ale skôr ako o preklade by sa už malo hovoriť o parafráze biblického textu v súčasnej reči. Známym príkladom sú americké Living Bible alebo The Message a v slovenčine Nádej pre každého. Tie sú čítavé, používajú súčasné idiómy, ale niekedy sa už od pôvodného textu dosť vzďaľujú a sú omnoho viac zaťažené subjektom prekladateľa.
Čo si mám teda vybrať
Prvá rada je pre tých, čo to myslia vážne: naučte sa po grécky a hebrejsky. Uvidíte, aké možnosti sa vám otvoria pri hĺbaní nad textom Svätého Písma. Dobre, môžete túto radu považovať za žart, ale ak je to v dosahu vašich možností, skúste to, odmena je veľká. Aj obmedzená znalosť biblických jazykov s prispením dobrých pomôcok vám umožní preniknúť hlbšie, než sa dá pri čítaní Biblie v preklade.
Druhá rada je pre tých, čo chcú študovať Písmo. Ak si máte vziať na pustý ostrov len jednu Bibliu, nech je to trebárs Bible Kralická alebo Roháček. Ale ak ste doma a máte na stole pol metra miesta, otvorte si aspoň tri rôzne preklady. Nemyslím len tri slovenské, ale podľa vašich možností aj nejaký iný, český, nemecký alebo anglický. Čítajte a porovnávajte. Ak narazíte na miesto, kde sa preklady líšia, práve to si zaslúži väčšiu pozornosť pri štúdiu. Možno zistíte, že preklady vychádzajú z odlišného znenia pôvodného textu. Možno je pôvodný text ťažšie zrozumiteľný a porovnaním rôznych prekladov lepšie pochopíte jeho význam. V každom prípade aj vďaka odlišnostiam v prekladoch budete obohatení vo svojom chápaní Božieho slova.
Tretia rada je pre tých, čo myslia na čítanie Písma: Čítajte! Čítajte, čo máte po ruke. Každý dostupný preklad je poklad vo vašich rukách. Ak vám môžem poradiť, siahnite občas po inom preklade ako po tom, čo ste nasávali s materským mliekom a poznáte ho takmer naspamäť. Niekedy vás odlišné znenie prekvapí a vy objavíte niečo, čo bolo vždy aj vo vašej Biblii, ale ste to prehliadali, lebo vám už jej znenie bolo notoricky známe.
Keď Pavol písal Timotejovi, že „celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné“ (2Tim 3,16), ani Timotej nemal v rukách pôvodné hebrejské rukopisy, ale Septuagintu, nedokonalý preklad Starej zmluvy do gréčtiny. A predsa, sú to „sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu.“ (v. 15) My dnes máme v rukách viac než Timotej. Nech nám rozdiely a domnelé rozpory – a božechráň naša lenivosť – nebránia čítať, čerpať a rásť, „aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (v. 17)
Peter Kozár, uverejnené v časopise Živé slovo 4/2014