Dnes som sa vybrala na nový železničný most, odkiaľ sa dá zblízka nazrieť do železničného tunela a vidieť z neho okolité vrchy, rieku Váh a neďaleký priehradný múr. Fotografie nie sú najlepšie, svietilo mi slnko do očí, ale nevadí, hlavne že som sa mohla trochu nadýchnuť. Pohľad na prírodu mi vždy pomôže dobiť energiu. Kiež by som tam mohla zobrať otca, železnica je jeho srdcovka, rád by videl novú trať, most, tunel, vláčiky... Možno na jar, ak dožijeme a podarí sa mi nabrať sily, aby som ho tam dokázala na invalidnom vozíku vyviezť - dobrá motivácia neprestávať s rehabilitáciami na moje boľavé ramená...
