Vlani som sa z viacerých dôvodov nedostala k výberu biblického verša, ktorý si zvykneme rozdávať v zbore na novoročných záložkách. Ale mala som po celý rok pred očami výrok Petra Hahneho, o ktorom som zopár slov písala v článku Skutočný domov je tam hore, u Boha. Neskôr, počas roka, som si ho doplnila dvoma biblickými veršami, ktoré ma v tejto súvislosti oslovili:
Skutočný pokoj nájde ten, kto má svoj domov u Boha.
(Peter Hahne)
Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.
Lebo ste umreli a váš život je skrytý s Kristom v Bohu.
Veď On je náš pokoj.
(Kolosanom 3,2-3; Efezanom 2,14)
Mať domov u Boha
Celý minulý rok som sa učila (a stále učím) odpútavať sa od tohto sveta a dvíhať zrak k Bohu. Nie že by som začala žiť mimo našu pozemskú realitu, ale Boh ma učí očakávať naplnenie všetkých mojich potrieb v prvom rade u Neho. Tým myslím naozaj všetkých potrieb – tých materiálnych, finančných, zdravotných... ale aj tých v duši. Vo všetkých oblastiach, no predovšetkým v oblasti duše, to bolo a stále je pre mňa veľkou výzvou. Pustiť sa všetkého, od čoho (alebo koho) som doteraz očakávala naplnenie potrieb mojej duše, a skočiť do prázdna, zostať úplne bez pôdy pod nohami... Nie je to vôbec ľahké a nezaobišlo sa to bez bolesti. Ale nakoniec mi to umožnilo nájsť oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tú správnu – Božiu pôdu.
Nájsť naplnenie v Kristovi
No a tento rok mám pred očami ďalší výrok od Petra Hahneho, ktorý je akýmsi pokračovaním toho predošlého. Pre mňa osobne je o niečo vyšším a ťažším stupienkom. Hovorí o jednej konkrétnej potrebe duše, ktorej naplnenie treba opäť hľadať najskôr v Kristovi. Pretože až potom budeme mať skutočnú slobodu k nadväzovaniu zdravých vzťahov s ľuďmi. Zároveň som pre tento rok dostala na novoročnej záložke dva biblické verše, ktoré výrok od Petra Hahneho v istom zmysle dopĺňajú:
Kto nájde koniec svojej osamelosti v Kristovi,
nájde slobodu pre spoločenstvo s ľuďmi.
(Peter Hahne)
On [Kristus] musí rásť a ja sa musím menšiť.
A pokoj Kristov nech rozhoduje (víťazí) vo vašich srdciach.
(Ján 3,30; Kolosanom 3,15a)
Tento rok mám teda pred sebou predovšetkým prácu na vzťahoch – k Bohu, k Ježišovi Kristovi, a k ľuďom naokolo. Bude to opäť náročná cesta, ale z minulých skúseností už viem, že ak ma k nejakej práci volá sám Boh, určite to bude stáť za všetku vynaloženú námahu. Takže sa opäť zhlboka nadýchnem, vyhrniem si rukávy a pustím sa do boja. S Božou pomocou a s bázňou, a tiež s nádejou, že On pomôže.
„Úskalia“ príhovornej modlitby
Začiatkom tohto roku sa mi okrem tohtoročných veršov dostal oneskorene do rúk aj ten vlaňajší:
Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, toho pozvite na svadbu.
(Matúš 22,9)
Tento verš sa vlastne tiež týka vzťahov, tentokrát konkrétne vzťahov s ľuďmi, ktorí potrebujú spoznať pravého Boha a Ježiša Krista. Hovorí obrazne o pozývaní ľudí k Ježišovi, aby sa raz mohli ako súčasť Kristovej Cirkvi zúčastniť na svadbe Baránkovej. A ja vôbec nie som evanjelista, vždy sa zaseknem, keď mám ľudom vysvetliť dobrú správu o spasení. Ale tak to už býva, keď sa človek modlí za to, aby niekto z jeho blízkych smel počuť evanjelium – Boh ho môže poslať, aby to aj osobne zrealizoval. Mám pred tým veľký rešpekt a bude to naozaj o Božom konaní, lebo ja som v tomto absolútne nedostatočná.
Pre tento rok mám nakoniec celkom zaujímavú "kytičku" ľudských i Božích slov na premýšľanie. Uvidíme, ako sa budú veci počas tohto roku vyvíjať a čomu všetkému ma spomenutý výrok a biblické verše naučia...