Kniha Zjavenie Jána je súčasťou kánonu, je Božím slovom, inšpirovaná Duchom svätým. No väčšina z nás nevie, čo si s touto knihou počať. Ani autori Príručky si netrúfajú vysvetliť všetko, čo sa v tejto knihe píše a možno nebudú všetci čitatelia súhlasiť s ich pohľadmi, ale minimálne ponúkajú zopár usmernení, ako k tejto knihe pristupovať alebo nepristupovať. Ako oni sami píšu, ku knihe Zjavenia by mal každý čitateľ pristupovať predovšetkým s náležitou dávkou pokory. Autori sa pri svojom premýšľaní dotýkajú aj výkladu Zjavenia pre dnešnú dobu, no pred tým je dôležité pozrieť sa na historický výklad. A ešte predtým si povieme zopár slov k samotnej povahe knihy Zjavenia.
Povaha knihy Zjavenie Jána
Ako prvé je dôležité uvedomiť si, o aký typ literatúry ide. Zjavenie Jána v sebe spája hneď tri literárne druhy: apokalypsa, proroctvo a list. Okrem toho, jej základný typ – apokalypsa – je literárna forma, ktorá sa dnes už nepoužíva. Preto je dôležité, aby sme si vyjasnili, čo to apokalypsa je.
Zjavenie ako apokalypsa
Zjavenie je predovšetkým apokalypsa. Patrí k apokalyptickým spisom, ktoré boli známe Židom a neskôr aj kresťanom v dobe ca. 200 rokov pred Kristom až 200 po Kristovi. Tie ostatné apokalypsy nie sú kánonické (nie sú zaradené v Biblii), ale spolu so Zjavením mali niektoré spoločné črty:
1. Apokalypsa sa zaoberá nadchádzajúcim súdom a spásou. Autori apokalyptických spisov sa pozerali výlučne do budúcnosti. Do doby, kedy Boh urobí radikálny koniec dejín, ktorý bude znamenať víťazstvo práva a definitívne odsúdenie zla.
2. Proroci boli v zásade Hospodinovými hovorcami, ich výpovede boli väčšinou zozbierané a zapísané. Apokalypsa je však literárne dielo. Má svoju špecifickú stavbu. Jánovi bolo povedané: „Napíš ... čo si videl“ (Zj 1,19), zatiaľ čo proroci mali predovšetkým hovoriť, čo počuli alebo videli.
3. Predmet apokalypsy sa často podáva vo forme videní alebo snov a jej jazyk je tajný (má skryté významy) a symbolický. Popri tom používali apokalyptické texty prvky, ktoré im mali dodať starobylý nádych, akoby ich písali osobnosti v dávnej minulosti a zapečatil pre budúce generácie.
4. Apokalyptické obrazy sú väčšinou viac výtvorom fantázie, ako odrazom reality. Aj neapokalyptický proroci a Pán Ježiš používali symbolický jazyk, ale väčšinou pracovali s reálnymi obrazmi zo života. Fantázia v apokalyptických obrazoch nemusí byť hneď na prvý pohľad viditeľná (vieme, čo sú to šelmy, hlavy, rohy...), ale odráža sa v ich nadpozemskom prepojení.
5. Pretože ide o literárne diela, bola väčšina apokalyptických spisov štylizovaná formálne. Snažili sa deliť čas a udalosti do úhľadných balíčkov. Tiež často používali symboliku čísel.
Zjavenie Jána má všetky tieto črty apokalypsy až na jednu, a tento rozdiel je veľmi dôležitý. Zjavenie nie je pseudonymické. Ján necítil potrebu písať pod pseudonymom (viď druhá časť bodu 3), dal sa čitateľom spoznať. Skrze sedem dopisov oslovil zbory v Malej Ázii, ktorých bol súčasníkom. Okrem toho mu bolo povedané: „Nezapečať prorocké slová tejto knihy, lebo určený čas je blízko!“ (Zj 22,10)
Zjavenie ako proroctvo
Hlavný dôvod, prečo Jánova apokalypsa nie je pseudonymická, tkvie pravdepodobne v jeho vnímaní konca. Ako ste mohli čítať pri uvažovaní nad evanjeliami, Ján neočakával príchod konca niekedy v budúcnosti, ale vedel, že koniec už začal príchodom Ježiša Krista.
Na jednej strane je Zjavenie typickou apokalypsou, no zároveň je aj proroctvom pre cirkev v Jánovej dobe. Jeho kniha nemala byť zapečatená pre ďalekú budúcnosť. Bola slovom od Boha do ich súčasnej situácie. Z kapitoly o Prorokoch si možno spomeniete, že proroctvo nebolo v prvom rade o predpovedaní ďalekej budúcnosti, ale viac o slovách do prítomnosti, ktoré oznamovali obvykle v blízkej dobe prichádzajúci súd či spasenie. Zjavenie obsahuje tieto prorocké prvky aj v siedmych listoch cirkvám.
Zjavenie ako epištola
Toto spojenie apokalyptických a prorockých prvkov je spracované vo forme listu, poslaného siedmym zborom. Keď si prečítate napr. 1,1-4 a 22,21; uvidíte tu všetky charakteristické prvky listu. Z toho sa dá odvodiť, že Zjavenie má, podobne ako všetky epištoly, príležitostný charakter. Jeho obsah bol čiastočne ovplyvnený potrebami konkrétnych zborov, ktorým bol adresovaný. Pri jeho výklade sa preto potrebujeme pokúsiť pochopiť jeho pôvodný historický kontext. O tom si povieme niečo v ďalšej časti tohto seriálu.