5. 2. 2022

Čítať Bibliu s porozumením - Zjavenie Jána II.

V predchádzajúcej časti ste si mohli prečítať zopár slov o povahe knihy Zjavenie Jána a dnes to bude niečo k historickému výkladu alebo historickému porozumeniu. Opäť sú to poznámky z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).


Dôležitosť historického výkladu

Príčinou mnohých nesprávnych, špekulatívnych výkladov Zjavenia je práve nedostatok zdravého historického porozumenia. Preto autori Príručky na tomto mieste opäť opakujú niektoré dôležité princípy historického výkladu:

1. Hľadajte pôvodný zámer pisateľa a teda aj Ducha svätého. Podobne ako pri epištolách, musíme hľadať to, čo chcel povedať apoštol Ján vtedy a tam, čomu jeho vtedajší poslucháči dokázali porozumieť. Prednosťou vtedajších poslucháčov je, že poznali svoj historický kontext a boli im známe apokalyptické diela – na rozdiel od nás. Preto potrebujeme aspoň sčasti, nakoľko dokážeme, spoznať dobu a okolnosti pôvodných poslucháčov.

2. Pretože Zjavenie je aj prorockou knihou, treba myslieť na možnosť vedľajšieho významu, inšpirovaného Duchom svätým, ktorý Jánovi a jeho poslucháčom nemusel byť vtedy zrejmý. To je však skôr úlohou výkladu pre súčasnosť, o ktorom bude reč neskôr. Najskôr sa treba zamerať na porozumenie histórii.

3. Pri každom výklade biblického textu si treba dať pozor, aby súhlasil s ostatnými časťami Písma. Platí to aj pri výklade Zjavenia, hoci tu to nie je také jednoduché. Jedna vec je rozpoznať, ako Ján novým spôsobom používa obrazy z Daniela či Ezechiela alebo vidieť analógie apokalyptických obrazov v iných biblických textoch. Nesmieme ale vychádzať z predpokladu, ako to robia niektoré vykladačské školy, že pôvodný čitatelia Zjavenia mali určite k dispozícii evanjelium Matúša alebo 1. a 2. list Tesaloničanom, a že mali z čítania týchto textov určité kľúče k porozumeniu Zjavenia. Všetky kľúče k výkladu Zjavenia by mali byť dostupné práve v Zjavení alebo v historickom kontexte pôvodných čitateľov.

4. Vzhľadom k apokalyptickej a prorockej povahe Zjavenia, nastáva pri výklade (predovšetkým jej obrazov) ešte zopár ďalších problémov:

a) Hlavným zdrojom obrazov je Starý zákon, ale Ján čerpal aj z iných apokalyptických textov, a tiež zo starovekej mytológie. Tieto obrazy, hoci pochádzajú z rôznych zdrojov, nemusia nutne znamenať presne to, čo pôvodne znamenali.

b) Apokalyptické obrazy majú niekoľko druhov. Niektoré obrazy sú stále a iné nie. Napríklad „lev“ z pokolenia Júdovho sa nakoniec ukazuje byť „Baránkom“ – je to jediný lev spomenutý v Zjavení. Naproti tomu výraz „žena“ je v 12. kapitole pozitívnym obrazom a v 17. kapitole je naopak negatívnym obrazom. Podobne niektoré obrazy jasne ukazujú na konkrétne veci. Sedem svietnikov je zadefinovaných ako sedem cirkví a drak v 12. kapitole je satan. Mnohé obrazy sú ale naproti tomu veľmi všeobecné.

c) Keď Ján svoje obrazy vykladá (takýchto vyložených obrazov je v Zjavení šesť), treba sa jeho výkladov pevne držať, pretože nám môžu poslúžiť ako východiskové body pre porozumenie ostatným obrazom.

d) Jednotlivé videnia je treba chápať ako celky a neusilovať sa o alegorický výklad všetkých detailov. Videnia sa tu správajú ako podobenstvá. Videnie ako celok sa snaží niečo povedať, jeho podrobnosti sú vykreslené pre dramatický účinok alebo ako doplnenie celého obrazu, aby si čitatelia nepoplietli vzťažné body (pozrite si článok o podobenstvách).

5. A posledná poznámka: Apokalypsy všeobecne, a Zjavenie obzvlášť, len zriedka majú za účel podať detailnú a chronologickú správu o budúcnosti. Ich posolstvo takýto zámer obvykle presahuje. Predmetom Jánovho záujmu je to, že Boh má navzdory súčasnému zdaniu dejiny aj cirkev pevne v rukách. Aj keď cirkev prežíva utrpenie a smrť, v konečnom dôsledku zvíťazí v Kristovi, ktorý bude súdiť svojich nepriateľov a zachráni svoj ľud. Všetky videnia v Zjavení je treba chápať z hľadiska tohto vyššieho záujmu.


A teraz sa pozrieme trochu bližšie na historický a literárny kontext.

Historický kontext
Ako pri iných častiach Biblie, aj v prípade Zjavenia je potrebné začať rekonštrukciou situácie, v ktorej bolo napísané. Pousilujte sa prečítať si Zjavenie celé naraz, aby ste získali širšiu predstavu. Nesnažte sa všetko rozlúštiť, ale nech je pre vás dôležité samotné čítanie. Ako hovoria autori Príručky: nechajte jednotlivé videnia, nech sa prelievajú okolo vás ako vlny na pobreží, jedno po druhom, dokiaľ nezískate pre posolstvo tejto knihy cit. A pri čítaní sa pokúste zistiť a zapísať si niečo o autorovi a pôvodných čitateľoch.

Autori Príručky stručne charakterizujú hlavnú tému Zjavenia: cirkev a štátna moc sa uberajú smerom, ktorý nevyhnutne povedie k zrážke a spočiatku sa bude zdať, že štát víťazí. Ján preto cirkev upozorňuje, že má pred sebou utrpenie a smrť. Záleží mu na tom, aby sa v čase protivenstva cirkev nevzdala a jeho prorocké slová sú zároveň povzbudením, pretože Boh má všetko pod kontrolou. Kristus má kľúče od dejín a drží cirkev vo svojich rukách. Preto cirkev víťazí aj skrze smrť. Boh nakoniec vyleje svoj hnev na tých, ktorí toto utrpenie a smrť spôsobili, a tým, ktorí zostali verní, prinesie večné odpočinutie. V tomto kontexte bol vtedajším nepriateľom, ktorý bude súdený, samozrejme Rím.

Treba si všimnúť rozdiel, ktorý Ján robí medzi slovami súženie a hnev. Ak ich človek zamení, všetko dostane iný význam a stratí sa v chaose. Súženie (utrpenie a smrť) je jasnou súčasťou toho, čím vtedy cirkev prechádzala a ešte prechádzať bude. Boží hnev je na druhú stranu Jeho súd, ktorý bude vyliaty na tých, ktorí spôsobujú súženie Božiemu ľudu. Z kontextu Zjavenia je jasné, že Boží ľud nebude musieť zakúsiť hrozný Boží hnev, ktorý bude vyliaty na ich nepriateľa. No zároveň je jasné, že budú musieť prejsť súžením, ktoré im nepriateľ spôsobí. Takéto rozlíšenie je v súlade s ostatnými časťami Nového zákona.

Literárny kontext
Pri snahe porozumieť jednotlivým obrazom alebo videniam v Zjavení je potrebné pýtať sa, ako zapadá konkrétny obraz do celej knihy. V tomto ohľade má Zjavenie oveľa bližšie k epištolám než k Prorokom. Prorocké knihy sú zbierkami predpovedí, ktoré nemajú vždy jasné vzájomné súvislosti alebo náväznosť. Pri epištolách, ako si možno pamätáte, je potrebné brať do úvahy odstavce (preto je dobré zobrať do rúk preklad, ktorý je na odstavce rozdelený - napr. ekumenický preklad). Každý odstavec tu tvorí časť celkovej argumentácie. Podobne je to aj v Zjavení, každé videnie je neoddeliteľnou súčasťou celku. Autori Príručky tiež uvádzajú stručný prehľad celej knihy Zjavenia, ktorý si už budete musieť prečítať v samotnej Príručke.


Nabudúce si povieme ešte niečo k výkladu knihy Zjavenie pre súčasnosť. A celkom na záver tohto seriálu si prečítate aj zopár slov o tom, ako si vybrať biblický komentár.