Na záver premýšľania nad poslednou knihou Biblie – nad Zjavením Jána – si povieme zopár dobrých rád k výkladu tejto biblickej knihy pre dnešnú dobu.
Výklad pre súčasnosť
Problémy s výkladom knihy Zjavenia pre dnešnú dobu sa dosť podobajú problémom pri Prorokoch.
Proroci hovorili o veciach, ktoré sa ešte len mali stať, ale často išlo o blízku budúcnosť, ktorá je
pre nás dnes už minulosťou. Zároveň z týchto proroctiev, hoci je už väčšina z nich naplnená, aj naďalej zaznieva Božie slovo – aj pre nás dnes. Ešte vždy platí, že Boh bude súdiť tých, ktorí
sa stavajú proti Nemu a proti Jeho ľudu. Zároveň Boh odmení spásou tých, ktorí Mu zostanú verní, aj keď budú na tejto zemi prechádzať utrpením a možno aj smrťou. Aj kniha Zjavenia je preto povzbudením a slovami nádeje pre Božie deti a zároveň slovami súdu pre tých, ktorí Božím deťom ubližujú. Ak by sme toto základné posolstvo nepochopili, nepochopili sme celú knihu Zjavenia.
Problém s výkladom Zjavenia pre dnešnú dobu teda nespočíva v spomenutom posolstve. Problém skôr vyplýva z povahy proroctva, z toho, že „časné“ veci sú často veľmi úzko spojenie s eschatologickými skutočnosťami (so skutočnosťami konca tohto veku – pozri záver článku Evanjeliá III). Autori Príručky k tomu uvádzajú niekoľko rád:
1. Treba si osvojiť, že obrazy budúcnosti nie sú ničím viac, než obrazmi. Vykresľujú skutočnosť, ale nie sú skutočnosťou samotnou. Nie všetky detaily sa musia doslovne naplniť. Keď napríklad štyri poľnice oznamujú prírodné pohromy, nemôžeme automaticky predpokladať, že sa opísané pohromy doslovne tak aj udejú.
2. Niektoré obrazy, ktoré vyjadrujú istotu Božieho súdu, nemôžeme vnímať ako vyjadrenie „krátkosti času“, aspoň nie z nášho obmedzeného pohľadu. Keď je reč o tom, že satan bol zvrhnutý na zem a má „krátky čas“, nemusí to nutne znamenať – z nášho ľudského pohľadu – že jeho koniec príde
skoro. Skôr to znamená, že má obmedzený čas – jeho pôsobenie nebude neobmedzené, ale má určený koniec.
3. Obrazy, kde je „časné“ tesne spojené s „eschatologickým“, by sme nemali vnímať akoby prebiehali súčasne – aj keď pôvodný čitateľ ich takto mohol chápať (pozri článok Proroci III). Musíme si dávať pozor, aby sme príliš veľa času nestrávili špekulovaním, ako by mohli súčasné udalosti zapadať do obrazov v Zjavení. Zjavenie Jána nebolo zamýšľané ako zdroj podrobností o závere dejín.
4. Pravdepodobne mnohé obrazy zo Zjavenia majú svoj druhý význam, ktorý sa má ešte len naplniť, nedostali sme ale žiaden kľúč k tomu,
ako ich rozlúštiť. Preto sa o to nesnažme za každú cenu.
5. Obrazy, ktoré boli zamýšľané ako úplne eschatologické, je nutné chápať rovnakým spôsobom aj dnes. Tak ako úvodné slovo Biblie hovorí o stvorení sveta, záver Biblie hovorí o konci sveta. Aj keď máme pochybnosti o detailoch ako sa to všetko naplní, jedna vec vyplýva zo Zjavenia celkom isto – že Boh má všetko v rukách a pod kontrolou, že všetko vykoná v pravý čas a svojím spôsobom. Táto istota by nám rovnako, ako pôvodným poslucháčom, mala byť varovaním i povzbudením.
To by bolo všetko ku knihe Zjavenia Jána aj k štúdiu Biblie ako takej. Boli to moje poznámky z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka). Ako som už minule spomenula, celkom na záver autori Príručky prikladajú aj niekoľko rád k výberu dobrého biblického komentára. O tom o chvíľu v posednej časti tohto seriálu.