Svetlo pre temný svet
Najdôležitejším a najvzácnejším svetlom je sám Boh, ktorý sa nám zjavil vo svojom Synovi: Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12). Ale na inom mieste hovorí Pán Ježiš aj o ďalšom svetle pre tento svet.
V kázni na vrchu svojim poslucháčom povedal: „Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť.“ (Mt 5,14) Zaujímavá formulácia. Pán Ježiš nehovorí, že by jeho nasledovníci mali pracovať na tom, aby sa raz stali svetlom, alebo že by to bola pre nich voliteľná disciplína. On jednoducho konštatuje hotovú vec: „Vy ste svetlo sveta.“ A pre dotvrdenie pridáva: „Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť.“ Akoby už dopredu dával odpoveď na ľudské snahy nejako sa z tejto úlohy vyvliecť.
Kázeň na vrchu bola určená predovšetkým učeníkom a počúvajúcim zástupom z Božieho vyvoleného národa, ale slová o svetle si môže privlastniť aj Cirkev. Apoštol Pavol píše veriacim v Efeze: „Veď kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla.“ (Ef 5,8)
Cirkev sa nedá ukryť
Pán Ježiš svoju Cirkev postavil na skale, čo mi tak trochu evokuje obraz spomínaného mesta na vrchu, ktoré sa nedá ukryť. Cirkev sa nemôže spoliehať, že samú seba alebo niečo zo svojho diania pred týmto svetom zamaskuje. Jednoducho je tu, aby ju všetci videli, aby jasne ukazovala cestu hľadajúcim.
Svetlo Cirkvi sa môže prejaviť troma spôsobmi, aspoň mne práve tieto tri prichádzajú na myseľ: hlásanie zvesti o Božom svetle, praktické skutky a čistý charakter.
Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (1Jn 1,5)
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! (Mt 5,16)
Aby ste boli bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvráteného a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet. (Flp 2,15)
Maják v rozbúrenom mori
V súvislosti s naším charakterom si spomínam na jeden ilustračný príbeh z denného čítania. Bola v ňom reč o majáku, ktorý stojí na pobreží. Účinnou pomocou pre lode môže byť len vtedy, ak stojí pevne na svojom mieste a jeho svetlo je stabilné a dostatočne jasné. Maják premiestňujúci sa po pobreží ako sa mu práve zachce, alebo s nestabilným či nejasným svetlom, narobí viac škody ako osohu.
Práve tak je to aj so svetlom nášho charakteru. Vďaka Bohu za kresťanov, ktorí dokážu byť spoľahlivým a verným majákom. Vždy, keď sa obzerám a hľadám pevný bod v rozbúrenom mori, oni sú na svojom mieste. Sú pevne zakorenení v Bohu a odrážajú čisté Božie svetlo, ktoré vždy ukazuje správny smer. Takáto sila charakteru je Božím dielom a často býva výsledkom náročných skúšok viery, prepaľovania a obrusovania v Božej dielni. O to viac si takýchto kresťanov vážim.
Potrebujeme sa učiť
Otázkou teda nie je, či svietime, ale ako svietime: ako svieti Cirkev, ako svieti naše miestne zhromaždenie a ako svieti každý z nás osobne? Sme ochotní naučiť sa svietiť tak, aby sme boli spoľahlivým ukazovateľom správnej cesty? Sme ochotní učiť sa rozprávať o Božom svetle, sme ochotní vysúkať si rukávy a svietiť svojimi praktickými činmi a sme ochotní podstúpiť brúsenie a prepaľovanie nášho charakteru? Lebo naše svetlo, či už bude kvalitné alebo mätúce, sa jednoducho nedá ukryť.