Posledné mesiace som mala kopec iných záležitostí, ktorým sa bolo treba venovať, ale po dlhšej prestávke sa mi podarilo opäť pripraviť pokračovanie seriálu o čítaní Biblie s porozumením. Už nám zostávajú len dve témy: múdroslovná literatúra a Zjavenie Jána. Dnes sa pozrieme na prvú z nich.
Múdroslovná literatúra
Hebrejská múdroslovná literatúra býva pre kresťanov trochu vzdialená, často nesprávne chápaná alebo nesprávne používaná. Keď sa však chápe a používa správne, môže byť pre kresťanský život užitočná. V nasledujúcich riadkoch si k tomu povieme zopár dôležitých vecí. Ako vždy, aj teraz to budú moje poznámky z čítania knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).
Medzi múdroslovné knihy sa radia tri kniha Starého zákona: Kazateľ, Príslovie a Jób. Okrem toho sem patria aj niektoré žalmy. Múdrosovná literatúra býva nesprávne chápaná a používaná predovšetkým z dvoch dôvodov:
Za prvé, často tieto knihy nečítame ako celok. Nevnímame ich celkové posolstvo a celkové smerovanie myšlienok. Z kontextu vytrhnuté úryvky môžu znieť múdro a hlboko, ale pri takomto použití sa dajú ľahko urobiť chyby.
A po druhé, často nesprávne chápeme alebo vnímame rôzne výrazy, kategórie alebo štýly múdroslovnej literatúry.
Poďme ale pekne po poriadku. Najskôr si povieme niečo o tom, čo je to múdrosť alebo kto je múdry:
Čo je múdrosť?
Definíciu múdrosti autori Príručky zhrnuli nasledovne: Múdrosť je uplatňovanie pravdy v osobnom živote na základe skúsenosti.
Kto je múdry?
Z vyššie uvedenej definície múdrosti vyplýva, že to nie je teoretická vedomosť, niečo abstraktné, ale týka sa praktického života. Múdrosť má teda aj osobnú stránku, je spätá s konkrétnou osobou. Múdrosť má zmysel vtedy, keď konkrétny človek koná podľa pravdy, ako bola poznaná skrze skúsenosť.
V Starom zákone môžeme vidieť, že niektorí ľudia mali viac múdrosti než iní a natoľko sa oddali získavaniu praktickej múdrosti, že sú nazvaní ako „múdri“. Múdry človek je teda vysoko praktický, nie iba teoretik. Múdry človek dokázal aj slovne formulovať múdrosť, ale aj prakticky žiť. Cieľom získavania múdrosti bol zodpovedný a úspešný život. Niekedy sa múdrosť uplatňovala v technických záležitostiach – napr. v staviteľstve (Ex 31,2-6) alebo v moreplavectve (Ez 27,8-9). Múdrosť hľadali aj ľudia, ktorí potrebovali robiť rozhodnutia – napr. politickí vodcovia ako Jozue (Dt 34,9), Dávid (2Sam 14,20) alebo Šalamún (1Krľ 3,9-12).
Že je múdrosť osobná záležitosť – spätá s nejakou osobou – je vidno aj na tom, že Biblia za sídlo múdrosti označuje ľudské srdce (1Krľ 3,12). Srdce v Starom zákone poukazuje na morálne, vôľové a tiež intelektuálne schopnosti. Múdroslovná literatúra sa teda obvykle zameriava na ľudí a ich správanie, ako úspešne si počínajú pri uplatňovaní pravdy v praxi a či sa zo svojich skúseností poučia alebo nie. Každý, kto sa snaží denne uplatňovať Božiu pravdu v praxi a učí sa zo skúseností, ktoré pri tom nadobudne, sa nakoniec môže stať múdrym. Je tu ale nebezpečenstvo, že človek bude hľadať múdrosť len pre svoj vlastný prospech, alebo spôsobom, ktorý nerobí česť Bohu: Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! (Iz 5,21). Okrem toho nesmieme zabúdať ani na dôležitý fakt, že Božia múdrosť vždy prevyšuje tú ľudskú (Iz 29,13-14).
Učitelia múdrosti
V starom Izraeli sa ľudia nevenovali len získavaniu múdrosti, ale ju aj vyučovali – učili iných, ako múdrosť získať. Takíto učitelia múdrosti sa nazývali „mudrci“. Pre toho, kto hľadal múdrosť, sa mudrc stal akýmsi „náhradným rodičom“. Napr. v Egypte sa Jozef stal „otcom“ faraóna (Gn 45,8 Roh) alebo neskôr je prorokyňa Debora nazývaná „matkou“ Izraela (Sdc 5,7). V knihe Prísloví sa preto často stretáme s tým, že učiteľ múdrosti svojho žiaka oslovuje ako „moje dieťa“ (alebo „môj synu“). V tej dobe rodičia posielali svoje deti k učiteľom múdrosti, aby ich vychovali k múdrym postojom a k múdremu spôsobu života, a títo učitelia svojich žiakov učili, akoby to boli ich vlastné deti.
Múdrosť v rodine
Múdrosť sa však predovšetkým učila doma v rodine. Bez toho, aby si to rodičia uvedomovali, aj vtedy a aj dnes učia svoje deti múdrosti v rôznych oblastiach života. Dávajú im príklad, ako sa správať a konať v rôznych situáciách. Rodičia učia svoje deti múdrosti aj skrze pravidlá, ktoré im nastavujú, napr.: „nehraj sa na ceste“, „vyberaj si slušných kamarátov“ alebo „poriadne sa obleč“ a pod. Dobrý rodič venuje dostatok času tomu, aby správnym spôsobom utváral životnú múdrosť vo svojich deťoch. Práve v knihe Prísloví sú obsiahnuté takéto praktické rady. Avšak všetky svoje rady kniha Prísloví podriaďuje Božej múdrosti, čo by mal robiť aj kresťanský rodič. Praktické rady môžu byť veľmi užitočné a múdre, ale nikdy netreba zabúdať na to, že tým najvyšším dobrom je konanie Božej vôle.
Múdrosť medzi kolegami
Jedným zo spôsobov, ako si ľudia utvárajú a preosievajú svoju múdrosť, sú rôzne debaty a polemiky. V Biblii tento typ odovzdávania múdrosti môžeme vidieť v podobe monológu, ktorý je určený na to, aby si ho druhí čítali a premýšľali o ňom (Kazateľ), alebo formou dialógu medzi rôznymi ľuďmi (dialógy v knihe Jób), kedy ľudia medzi sebou zdieľajú svoje poznatky a skúsenosti. V Prísloví máme predovšetkým tzv. „príslovečnú múdrosť“, zatiaľ čo v Kazateľovi a Jóbovi ide o tzv. „špekulatívnu múdrosť“. Aj špekulatívna múdrosť je však vysoko praktická, je založená na praktických skúsenostiach jednotlivých diskutujúcich, nie len na teoretizovaní.
Múdrosť vyjadrovaná cez poéziu
Už sme si v tomto seriáli hovorili, že výroky zapísané vo veršoch sa oveľa ľahšie zapamätávajú a v starozákonných dobách tento spôsob často využívali – napr. v Žalmoch alebo v Prorokoch a verše nájdeme aj v múdroslovnej literatúre. Spomeňme napr. rôzne paralelizmy, napr. synonymný (Prís 7,4) alebo antitetický (Prís 10,1), akrostych (Prís 31,10-31), aliterácia (Kz 3,1-8), číselné sledy (Prís 30,15-31) a mnohé prirovnania a metafory (Jób 32,19). V múdroslovnej literatúre sa vyskytujú aj podobenstvá, hádanky a ďalšie básnické prvky.
Hranice múdroslovia
Je dôležité pamätať na to, že nie všetka starozákonná múdrosť bola zbožná. Po celom Blízkom východe pôsobilo množstvo mudrcov a učiteľov, ktorí boli podporovaní, často kráľovským dvorom, aby zbierali a zapisovali múdrosť. Mnohé z toho sa podobá na biblickú múdrosť, ale chýba im spojitosť s Bohom – nepočítajú s tým, že Boh je zdrojom múdrosti (Prís 2,5-6), a že účelom múdrosti je páčiť sa Bohu (Prís 3,7).
Múdroslovná literatúra nepokrýva celý život, nemá rady pre každú konkrétnu situáciu v živote človeka. A ako značne praktická sa obvykle nedotýka teologických a historických otázok, ktoré sú na iných miestach Biblie tak dôležité. Jej využitie samo o sebe nezaručuje automatické dosiahnutie cieľa. Správny cieľ pomocou múdroslovných výrokov dosiahneme len vtedy, keď ich podriadime Božej múdrosti.
Zatiaľ toľko, v ďalšej časti si povieme niečo konkrétnejšie k trom biblickým knihám, ktoré radíme k múdroslovnej literatúre: Kazateľ, Jób a Príslovie.