Aj sám Pán Ježiš počas svojho pobytu na zemi celé dni pracoval. Slúžil stvorenstvu, pomáhal nám, no pri tom všetkom vždy dbal na plnenie Otcových prianí. Nič nerobil podľa seba, ale len tak, ako videl u Otca (Jn 5,19). Poznal Otcove srdce, Otcove túžby a plány, a pevne sa ich držal.
Otázkou pre nás teda nie je, či pracovať alebo nepracovať. Dôležitejšou otázkou je, či poznám Božie srdce. Poznám Jeho túžby spojené s týmto svetom a konkrétne so mnou? Som ochotná zapojiť sa do ich napĺňania? Chcem sa zapojiť tak, aby to Boha potešilo a bola som v Jeho diele skutočne užitočná?
Hľadanie odpovedí
Keď som sa rozprávala s jedným človekom o poznaní Božích túžob, povedal mi zaujímavú vetu: „Ak by som mal napísať, po čom Boh túži a čo by chcel vidieť konkrétne v mojom živote, najskôr by to bol asi len čistý list papiera.“
Keď hľadáme odpovede na dôležité otázky, niekedy je dobré naozaj si vziať do rúk čistý papier. Položiť ho pred seba na stôl, spolu s modlitbou a štúdiom Biblie naň každý deň pozerať, a trpezlivo čakať na Božie vedenie. Až potom naň začať pomaličky písať jeden bod za druhým.
O tom, že čakanie na Boha patrí k životu Božích detí, si čítame v Biblii veľakrát. Obzvlášť žalmisti sú nám v tom príkladom.
Na teba čakám, Hospodin, k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože… Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch! Veď ma svojou pravdou a vyučuj ma, lebo ty si Boh mojej spásy, na teba čakám deň čo deň. (Ž 25,1.4-5)Nemusí to nutne znamenať, že pokým svoj čistý papier nezaplním, musím zastaviť všetku svoju činnosť. Práce na Božom poli je veľmi veľa a čas sa kráti. Ale pri všetkej tej práci sa potrebujem viac otvárať Božiemu pôsobeniu. Viac sa Boha pýtať a oveľa viac Ho počúvať. Úplne sa vzdať svojich vlastných predstáv a pozorne vnímať, akým smerom, k akej práci ma posúva sám Boh. Byť ochotná korigovať svoje poznanie, aj svoje konanie. Možno to bude znamenať aj postupné vyraďovanie činností, ktoré už nie sú pre mňa a treba ich prenechať tým, pre ktorých ich Boh naplánoval.
Z celého srdca volám, odpovedz mi, Hospodin, budem sa pridŕžať tvojich ustanovení… chcem plniť tvoje príkazy. Pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám. (Ž 119,145-147)
Veď sme jeho [Božie] dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. (Efežanom 2,10)Budovanie pevného vzťahu
Popri spoznávaní skutočných Božích túžob, má práca s čistým papierom aj o niečo hlbší rozmer. O svojich túžbach si väčšinou ľudia nehovoria len tak, pri prvom stretnutí na ulici. Väčšinou si to vyžaduje trochu bližší, dôvernejší vzťah, a rovnako je to aj medzi Bohom a človekom.
Z Božej strany je vzťah k človeku najdôvernejší a najosobnejší, ako len môže byť. On je mojím Stvoriteľom, pozná ma po mene, drží ma vo svojich rukách, neváhal obetovať vlastného Syna, aby ma zachránil od večnej smrti a umožnil mi pristupovať priamo k Jeho trónu. Ale z mojej strany je potrebné tento dôverný vzťah postupne budovať. To sa dá len tým, že budem s Bohom tráviť spoločný čas a budem Mu trpezlivo načúvať, bez vlastných, dopredu pripravených odpovedí.
Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám. Veď ma schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stanu, postaví ma vysoko na skalu. (Ž 27,4-5)Keď sa prehĺbi a upevní môj vzťah k Bohu samotnému, potom budem schopná vnímať túžby Jeho srdca. Následne sa vyčistí a upevní aj môj vzťah k službe Bohu i ľuďom. A potom bude oveľa ťažšie moje spoločenstvo s Bohom, aj moje miesto v službe rozkolísať alebo zničiť. Pre Božieho nepriateľa bude ťažšie oklamať ma alebo zviesť na scestie. Nehovoriac o tom, že samotná práca na Božom diele bude určite efektívnejšia, možno nie podľa ľudských meradiel, ale určite v očiach a plánoch Božích.